Bol dušou i telom džezovej scény nielen v Košiciach. Výborný bubeník, neúnavný propagátor menšinového hudobného žánru, zakladateľ prvého džezového klubu na Slovensku a Medzinárodného džezového festivalu, nadšený organizátor a manažér nezabudnuteľných koncertov domácich i svetových hviezd, úspešný podnikateľ, večný optimista, výborný človek, parťák, hrdý košický lokálpatriot. Žiaľ, musíme použiť čas minulý. Gejza Szabados nás opustil 4. októbra tohto roku vo veku 72 rokov.
Ako naňho spomínajú jeho priatelia?
Peter Lipa, spevák, skladateľ, organizátor Bratislavských džezových dní
Naposledy sme spolu telefonovali hádam pred rokom. Mal som šťastie, pretože, ako sám hovoril, telefón zdvihne len raz za čas. Asi zapracovala nejaká telepatia. Už vtedy mi spomínal, že je na tom zdravotne veľmi zle. Napriek tomu správa o Gejzovom odchode všetkých zaskočila… S Gejzom sme sa spoznali prostredníctvom jeho staršieho brata Ďura niekedy začiatkom šesťdesiatych rokov, vtedy bol ešte malý chlapec. Rokmi sa však z neho stal vynikajúci bubeník, ktorý hral s Braňom Hroncom, neskôr s Ďurovým triom, potom založili v Košiciach džezový festival a keďže som mal s tým skúsenosti, stal som sa ich prirodzeným konzultantom. Gejza na to nikdy nezabudol, takže ma každý rok angažoval na festival. Neskôr otvoril džezový klub, ktorý sa stal baštou nielen pre košických džezmenov. Aj v Bratislave sa medzi muzikantmi vedelo, že v Košiciach funguje džezový klub, že pri každej ceste na východ sa tam dá zastaviť a fajne si zahrať. Gejza má aj zásluhu na vyhľadávaní talentov, mladých džezových hudobníkov, ktorí sú nielen kvalitní inštrumentalisti, ale dokážu pritiahnuť k džezu svoju generáciu, ďalších mladých ľudí, nové publikum. Za to všetko patrí Gejzovi obrovská vďaka. Aj keď mi je za ním smutno, teší ma, že obaja jeho synovia, Slavo aj Tomi, pestujú ďalej strom, ktorý zasadil ich otec, kráčajú v jeho šľapajach, rozvíjajú otcov odkaz, šíria lásku k hudbe… Gejza, odpočívaj v pokoji. Ale občas sa na nás pozri a skontroluj, čo tu robíme. Či hráme tvoju milovanú hudbu, či sa staráme, aby čím ďalej, tým viac ľudí malo rado džez.
Peter Breiner, klavirista, skladateľ, dirigent
S Gejzom sme sa videli zakaždým, keď som bol v Košiciach, najmä, keď bol koncert u neho v klube. Aj od jeho syna som vedel, že bol už dlhšie chorý. Som už vo veku, kedy ľudia okolo mňa odchádzajú naozaj dosť často, takže to začínam brať ako nevyhnutnú súčasť života. Keď si na Gejzu spomeniem, tak sa mi okamžite vybaví, ako sme pred 50 rokmi hrali spolu v konzervatoristickom symfonickom orchestri a ako sme sa vlastne po celý život periodicky a pomerne často stretávali…
Braňo Kostka, dirigent a zakladateľ vokálnej skupiny Fragile
Akokoľvek sa dá predpokladať odchod človeka, vždy je to nakoniec nečakané. Tak som to cítil aj v Gejzovom prípade a znova som si bytostne uvedomil, že prijať smrť a “konečnosť” je tá najťažšia vec. Gejza bol človek s obrovským vplyvom na svoje okolie aj na život nielen v Košiciach. Preto v jeho prípade platí dvojnásobne, že tu bude veľmi chýbať. Spomínam si naňho ako na stále usmiateho a pozitívneho človeka, ktorý disponoval úžasnou životnou múdrosťou a skúsenosťou. No keby som ho mal obsiahnuť iba jedným slovom, tak by to bolo slovo “rodina,” ktorá bola jeho najvyššou prioritou. Milý Gejza, nikdy na teba nezabudneme. Inšpirovaní tvojím príkladom sa budeme snažiť odovzdávať tvoj životný odkaz ďalej.
Igor Timko, spevák skupiny No Name
Pri spomienke na Gejzu sa mi určite najskôr vybaví nielen v Košiciach vychýrený GES Club. Moje spomienky sa viažu na priestor, ktorý nám Gejza so svojou rodinou vytvárali. Mám rešpekt voči rodine Szabadosových – Juraja som spoznal ešte ako dieťa, jeho manželka Uršula nás sprevádzala prvými krokmi v rozhlase, Gejza nám nesmierne pomáhal, s jeho synmi je vždy príjemné sa vidieť. Sú to chalani, ktorí tvrdo pracujú na tom, čo ich otec založil. Nuž a dodnes nielen Košice, ale aj celé Slovensko vďačia práve menu Szabados za vznik a fungovanie pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad. Do kondolenčnej knihy som mu napísal: Konečne si s bratom a kapela si môže znova schuti zahrať…
Pavol Jeňo, trubkár
Gejza Szabados, milý človek, vždy usmiaty, za každého počasia, muzikant, hudobný nadšenec, človek, ktorý v Košiciach vytvoril parádny priestor pre muziku nielen komerčnú, ale aj alternatívnu, džezovú, ktorú tak veľmi miloval, tá jeho radosť a nadšenie, keď niekto niečo vytvoril, niekto zahral dobre sólo, pochvala, dobré slovo… Tak si ho pamätám. Prvýkrát som sa s ním stretol v jeho GES-ku, hudobnom klube, na súťaži pre mladé talenty, ktorú vymysleli tuším aj s Petrom Lipom. Hral som tam s jednou zo svojich prvých kapiel. Mám rád tento intímny hudobný chrám, ktorý svoju kapacitu poskytuje na možnosť vidieť a počuť naživo úplne zblízka všetkých tých špičkových, fantastických muzikantov, či už domácich alebo tých, ktorých sem dotiahol z celého sveta. Nezabudnem na koncerty Mezzoforte, Lee Ritenoura, Dana Bártu a jeho Illustratosphere, atď… Naposledy sme sa stretli na nejakej akcii, ktorú sme hrali s kapelou, videl som, že sa mu už ťažko rozpráva aj chodí, ale napriek tomu prišiel medzi nás, všetkých nás vyobjímal, zavtipkoval si, urobili sme si spoločné foto. Jeho odkaz žije v košickej muzike a v nás, jeho hudobných deťoch. Gejza pozdvihol svojím životom muziku a kultúrny život v Košiciach. Je pre mňa stále veľkou inšpiráciou. Ďakujem, že som mohol stretnúť takéhoto človeka, ktorý vždy pomohol, poradil a nikdy nič za to nechcel…
