Mesto Košice je opäť o krok bližšie k premene historického evanjelického cintorína na zelenú oddychovú zónu
Dobrovoľníci znovu čistili areál druhého najstaršieho cintorína v meste. Na dobrej ceste je aj snaha o zreštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, pohrebnej kaplnky rodiny Pohle–Roth.
Areál na Žriedlovej ulici vedľa Starej sladovne bol donedávna azda tým najzanedbanejším kútom Košíc. Džungľa v lukratívnej časti mesta, v bezprostrednom susedstve obytnej a administratívnej zóny Cassovar, sa stala útočiskom asociálov, kriminálnikov a ľudí bez domova. Len málokto z Košičanov vedel, že práve tu bol v minulosti druhý najstarší cintorín na území mesta, na ktorom evanjelici pochovávali významné košické osobnosti, a že ide o pamiatku, ktorú by sme mali chrániť a zveľaďovať.
Obchody a byty na hroboch
Cintorín zrovnali so zemou v minulom režime. Nad telami pochovaných zriadili komunistickí reprezentanti mesta park, o ktorý sa však desaťročia nikto nestaral.
V roku 2006 predala evanjelická cirkev v rámci reštitúcií nadobudnuté pozemky s rozlohou približne 11-tisíc metrov štvorcových developerovi.
„Na mieste cintorína mal záujem vybudovať byty s obchodmi a kanceláriami. Dokonca chcel požiadať o zmenu územného plánu, pretože podľa aktuálne platného to nebola stavebná parcela, územný plán teda neumožňoval takúto výstavbu,“ spomína poslanec, vášnivý lokálpatriot, znalec histórie Košíc a ochranár Ladislav Rovinský.
„Našťastie, v roku 2014 sa nám v mestskom zastupiteľstve podarilo napriek neochote bývalého vedenia mesta presadiť odkúpenie pozemkov a navrhnúť developerovi náhradnú nezastavanú lokalitu medzi Štúrovou a Žižkovou ulicou. Tam nakoniec vybudoval obytnú štvrť známu pod názvom Herberia z terasových domov. Mesto sa však naďalej odmietalo o vzácnu lokalitu starať,“ dodáva L. Rovinský.
Bod zlomu
Prelom v starostlivosti o historicky i strategicky vzácne územie nastal až v roku 2019, kedy Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva. Do množstva mestských dobrovoľníckych akcií sa zapojilo viac ako 400 zamestnancov radnice, poslanci mestského zastupiteľstva a ďalšie stovky dobrovoľníkov všetkých vekových kategórií z radov Košičanov.
Jednou z aktivít bolo aj vyčistenie bývalého evanjelického cintorína na Žriedlovej ulici. Iniciátorom bol poslanec Dominik Karaffa:
„Územie bývalého evanjelického cintorína nadväzuje svojou polohou na takzvané asanačné pásmo na Terase, kde pôsobím ako poslanec. Celá lokalita ohraničená Starou sladovňou, objektom bývalého pivovaru (dnes T-Systems) v Starom Meste až po obchodné centrum Galéria na Terase v sebe skrýva obrovský potenciál. Práve cez toto územie dokážeme prepojiť dve susedné mestské časti, čím by sme naštartovali premenu celej lokality. Ja som to vnímal v roku 2019 ako výzvu pohnúť s problémom, ktorý kompetentní roky neriešili.“
Široká spolupráca
S kamarátom sa najprv pustili do kosenia bujnou vegetáciou zarasteného cintorína a čistenia chodníkov. Iniciatívu podporilo mesto i mestská časť Staré Mesto. Vďaka vydarenej spolupráci už v rámci prvej dobrovoľníckej akcie v máji 2019 vyzbierali, vyhrabali a naplnili zmiešaným odpadom 60 stolitrových plastových vriec. Navyše aj dva veľkokapacitné kontajnery, každý s objemom 12 kubických metrov. Odvtedy sa dobrovoľníci i aktivisti, ktorí bojujú za záchranu cintorína, stretli na ňom ešte niekoľkokrát.
„Minulý rok sme na mestskom zastupiteľstve schválili zverenie pozemkov do starostlivosti Správe mestskej zelene, ktorá na profesionálnej úrovni začala s jeho revitalizáciou. Koncom roka Bytový podnik mesta Košice dočasne zamuroval vstupy do jedinej zachovalej budovy, kaplnky rodiny Pohle–Roth, aby zabránil jej ďalšej devastácii, “ pochvaľuje si širokú spoluprácu D. Karaffa.
Likvidácia
Evanjelický cintorín v Košiciach založili v roku 1687. Bol to druhý najstarší cintorín v meste. Pochovávalo sa na ňom do roku 1889.
Začiatkom konca tejto významnej historickej pamiatky bol projekt cielenej likvidácie a premeny cintorína na park. Dovtedy ešte zachované kaplnky a náhrobky významných košických evanjelických rodín zrovnali v roku 1969 so zemou ťažké mechanizmy. Stáť ostala iba jediná pohrebná kaplnka rodiny Pohle–Roth.
Paradoxne, v decembri roku 1976 uzrel svetlo sveta plán na zreštaurovanie kaplnky s predpokladanými finančnými nákladmi takmer 60-tisíc vtedajších československých korún. Prečo sa tak nestalo, sa už zrejme nikdy nedozvieme.
Zachránia kaplnku?
Vďaka vedúcej Archívu mesta Košice Márii Hajduovej a jej spolupracovníkom sa nám podarilo získať originálne výkresy plánovanej obnovy kaplnky spred 45 rokov. Keďže od likvidácie cintorína po nakreslenie plánov uplynulo „iba“ sedem rokov, a nebola teda ešte v tak dezolátnom stave ako dnes, architekti pravdepodobne zaznamenali to, čo videli na vlastné oči. Podľa výkresov bola skutočne nádherná.
„Kaplnka rodiny Pohle–Roth bola postavená v roku 1841 a od roku 1981 je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to kus našej histórie, preto je smutné, že havarijný stav dlhé desaťročia neriešila ani samospráva, ani evanjelická cirkev, ktorá radšej pozemok s kaplnkou predala investorovi,“ konštatuje poslanec Dominik Karaffa.
Mesto intenzívne pracuje na záchrane tejto národnej kultúrnej pamiatky. Zo zákona však môže investovať len do vlastného majetku. Evanjelická cirkev potvrdila, že kaplnka nie je jej vlastníctvom. V prípade, že by bola v majetku štátu, radnica požiada o jej prevod. Až potom môže použiť vlastné prostriedky na rekonštrukciu.
Mikuláš Jesenský, Miroslav Sambor
