Historický evanjelický cintorín na Žriedlovej ulici bol založený už v roku 1687, neskôr, v roku 1780, rozšírený, s početnými radmi kamenných náhrobkov a rodinných hrobiek, ohradený kamenným múrom.
Jeho plochu pre potreby košických evanjelikov vyčlenili mestskí radní cielene mimo hradieb, keď sa Chrám sv. Alžbety a Kaplnka sv. Michala spolu s prináležiacimi cintorínmi vo vnútornom meste vrátili do vlastníctva katolíkov. Pochovávali tu košických evanjelikov nepretržite v niekoľkých vrstvách až do roku 1889, neskôr už len so zvláštnym povolením od mesta pochovávať v rodinných hrobkách. Starý, pôvodne drevený kostol, ktorý tu stál ako prvý, dal podpáliť cisársky vojvoda Rabutin v časoch rákociovského povstania v roku 1706. Postavili tu neskôr postupne tri mladšie drevené kostoly i zvonicu – pre nemeckých, maďarských a slovenských veriacich, ako aj budovu fary i ľudovej evanjelickej školy.
Podľa dostupných podkladov je na tejto pietnej ploche pochovaných mnoho pozoruhodných osobností evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, osobností mesta, ale aj osobností v širšom medzinárodnom kontexte. Najslávnejším pochovaným je Andrej Gálik (Andrew Gállfy), ktorého hrob sa, žiaľ, nezachoval. Bol majorom v americkej občianskej vojne Sever proti Juhu (58. Ohio Volunteers Infantry Regiment) pod velením slávneho generála U. S. Granta, pozoruhodným dobrodruhom a cestovateľom, šikovným obchodníkom i známym zverolekárom, rodeným Brzotínčanom i slávnym Košičanom, dušou evanjelikom, životom svetoobčanom. Posledné roky prežil v dome na Alžbetinej ulici č. 16 v Košiciach u svojho syna, lekárnika Gejzu Gálika, kde zomrel 18. júna 1885.
Osobitnú pozornosť si zaslúži jediný dodnes stojaci architektonický objekt na celom cintoríne, ktorý je aj evidovanou národnou kultúrnou pamiatkou, urgentne vyžadujúcou obnovu. Ide o historickú pohrebnú kaplnku rodiny Pohle–Roth z 2. pol. 19. storočia, postavenú v novogotickom slohu. V roku 1886 je už v tejto rodinnej hrobke doložený prvý pohreb: vdovy Johany Roth–Pohle(ovej), ktorá odkázala evanjelickej cirkvi svoj dom na Kováčskej ulici. S venovaním domu evanjelickej cirkvi i obnosu 500 korún na zlepšenie platu farára bol spojený záväzok každoročných bohoslužieb práve v rodinnej hrobke na cintoríne, ktoré sa tu svedomite vykonávali údajne až do nástupu socializmu. Z bohatej základiny rodiny dostávali ešte v roku 1917 aj dvadsiati chudobní obyvatelia mesta pravidelne po 10 korún. V rámci budúcej obnovy by sa v hrobke jedného dňa mohol napríklad vytvoriť symbolický pietny priestor venovaný pamiatke všetkých evanjelických farárov pochovaných na tomto cintoríne.
Košický evanjelický cintorín zo 17. storočia patrí k dôležitým dokladom vývoja historických cintorínov na území Slovenska a k významným pamiatkam mesta. Je zároveň aj archeologickým náleziskom (hroby nikdy neboli exhumované, v čase zrušenia cintorína boli odstránené len nadzemné časti hrobov) nielen po zaniknutom cintoríne, ale predstavuje územie, kde sa v stredoveku mohli nachádzať prímestské osady.
Ide o unikátne miesto s výrazným geniom loci, o najdlhšie užívaný, vyše tristoročný predmestský cintorín, ktorý si zaslúži, aby sa zachoval aj pre ďalšie generácie.
Juraj Gembický, KPÚ Košice, Štefan Eliáš (in memoriam)