Európska komisia vybrala 100 miest spomedzi 377 uchádzačov, ktorých cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu. Patria medzi ne i Košice a Bratislava. Pre naše mesto je to výnimočná príležitosť aj na skvalitnenie života.
Program pod názvom Misia klimaticky neutrálnych a inteligentných miest má mestám odborne i finančne pomôcť do roku 2030 vybudovať prostredie s nulovou bilanciou skleníkových plynov.
„Správa o zaradení Košíc do programu nás nesmierne potešila. Sme však ešte len na začiatku. V podanej prihláške mesto popísalo kroky, ktoré realizuje v súvislosti so zmenou klímy, a svoje plány a ambície v tejto oblasti. Rozsah konkrétnej podpory bude témou rokovaní s predstaviteľmi programu a bude stanovený pre každé mesto osobitne. Dohodnutý rozsah bude predmetom klimatickej zmluvy,“ povedal riaditeľ Magistrátu mesta Košice Marcel Čop.
Zmluva (tzv. Climate City Contract) bude obsahovať plán pre klimatickú neutralitu mesta vo vybraných sektoroch, vrátane energetiky, obnovy budov, odpadového hospodárstva, dopravy a súvisiace investičné plány.
Na dosiahnutie cieľov vyčlenila eurokomisia 360 miliónov eur. Podpora bude zameraná na poradenstvo a odbornú pomoc „ušitú“ na mieru miest, vďaka ktorej aktéri programu budú mať možnosť spolupracovať s 33 špičkovými organizáciami s rozsiahlymi odbornými znalosťami v oblasti klimatickej neutrality z celej Európy. Mestám tiež umožní financovanie výskumu a inovácií, vytváranie podmienok na vzdelávanie a výmenu skúseností medzi mestami, zapojenia občanov do rozhodovania.
K znižovaniu emisií v Košiciach, ktorého ovzdušie patrí k najviac znečisteným na Slovensku, má prispieť, okrem iného, úzka spolupráca mesta a U. S. Steel na dekarbonizačných projektoch, ktorú potvrdili minulý mesiac podpisom memoranda.
Veľké očakávania sú aj od napojenia košickej teplárne na termálny prameň v Ďurkove (Košice – okolie), ktorou by vykurovala časť mesta, a tým znížila spotrebu uhlia a plynu. Projekt podporuje ministerstvo hospodárstva i prezidentka SR Zuzana Čaputová. Predpokladaný termín využívania horúcej vody z prameňa pre potreby mesta je rok 2026.
Košice by sa mali stať ešte lepším mestom na život.
Oblasti, na ktoré sa chce mesto zamerať
Doprava
- Optimalizácia cestnej siete zameraná na znižovanie emisií, pešia a cyklistická doprava, digitalizácia a smart riešenia vo verejnej doprave, zdieľanie automobilov a jázd
Odpad
- Predchádzanie vzniku odpadu, používanie recyklovaných, recyklovateľných a udržateľných materiálov, nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom, energetické zhodnotenie odpadu atď.
Stacionárna energia
- Energeticky účinné elektrické spotrebiče, integrácia systémov obnoviteľných zdrojov energie, systémy automatizácie a riadenia budov atď.
Výroba energie z obnoviteľných zdrojov
- Geotermálna energia, výroba energie z odpadu, solárna tepelná sústava, fotovoltaika, zariadenia na diaľkové vykurovanie biomasou atď.
Verejné osvetlenie
- energetická účinnosť, integrovaná obnoviteľná energia, informačné a komunikačné technológie atď.
Ďalšie oblasti
- Zmierňovanie vplyvov tepelných ostrovov v meste, prírodné zachytávanie uhlíka, obnova miest, atď.
Inšpiráciu hľadali v Grenobli
Košice sa budú uchádzať o prestížny titul Európske hlavné zelené mesto. V apríli podalo prihlášku so všetkými požadovanými dokumentami. Finalisti budú známi v júli, záverečná prezentácia finalistov pred porotou je plánovaná na október 2022. Oznámenie o víťazovi sa očakáva v októbri 2022.
Košice sa prvýkrát prihlásili do súťaže spolu s ďalšími 15 mestami v roku 2020. Titul na rok 2023 napokon získalo hlavné mesto Estónska Tallinn.
Šanca na úspech
Zdá sa, že šanca na úspech je tohto roku podstatne väčšia.
„Vďaka príprave prvej prihlášky do súťaže Európske hlavné zelené mesto 2023, odporúčaniam hodnotiacej komisie a profesijným online seminárom, ktoré usporiadal sekretariát súťaže v januári tohto roku, sme sa vysporiadali s nedostatkami, ktoré nám boli vlani boli vytknuté,“ vysvetľuje riaditeľ Magistrátu mesta Košice Marcel Čop.
Významným prínosom boli podľa M. Čopa strategické dokumenty s ukotvenými „zelenými cieľmi“, ktorými mesto v roku 2020 buď vôbec nedisponovalo, alebo obsahovali len čiastočné informácie. Patrí k nim predovšetkým Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy (2022-2030), Koncepcia odpadového hospodárstva mesta Košice a najmä Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice na roky 2022-2027 spolu s akčným plánom a jasným rozpočtom na zelené témy pre tento rok.
Nositeľom titulu Európske hlavné zelené mesto 2022 je francúzsky Grenoble.
„Mesto predstavuje najväčšiu nízkoemisnú zónu vo Francúzku. V roku 2020 bola rozšírená o 27 susedných obcí v rámci metropolitného regiónu. Veľkú pozornosť venuje najmä mobilite,“ delí sa o svoju skúsenosť z návštevy „hlavného mesta francúzskych Álp“ Adriana Šebešová z oddelenia strategického rozvoja Magistrátu mesta Košice. Cestu absolvovala na základe pozvania Veľvyslanectva SR vo Francúzsku v decembri minulého roku.
Prioritou mesta je rozvoj cyklistickej a hromadnej dopravy.
„Cyklistická mobilita sa za posledných 10 rokov zvýšila o 50 percent. Až 95 percent cyklistických komunikácií je riešených zmenou organizácie dopravy a transformáciou uličného priestoru. Základom verejnej hromadnej dopravy je električková doprava, rozšírením ktorej sa im podarilo znížiť automobilovú dopravu na vybraných úsekoch za 15 rokov v rozpätí od 25 – 55 percent na troch linkách,“ konštatuje A, Šebešová.
Ako uviedla, aj keď je ekonomická situácia Grenoblu v porovnaní s Košicami neporovnateľne lepšia, môže byť príkladom mnohých dobrých riešení podporujúcich zelenú transformáciu.
„Veľmi veľký dôraz kladú na zvýšenie informovanosti a povedomia obyvateľov o environmentálnych problémoch a praktických riešeniach, ktorí sa na procese bezprostredne zúčastňujú. Aj v tom môžu byť pre nás inšpiráciou.“
Titul Európske hlavné mesto zelene udeľuje Európska komisia od roku 2008. Cieľom projektu je oceniť každý rok jedno z miest únie na základe reálnych výsledkov v oblasti skvalitňovania životného prostredia, ale aj záväzkov, ktoré garantujú trvalú udržateľnosť projektov zameraných na ekológiu.
Mikuláš Jesenský
