Spolu s architektom Marekom Merjavým je spoluautorom štúdie Znovuobnovenie Kina Družba. V rokoch 2005 – 2008 bol viceprezidentom Medzinárodnej únie architektov UIA so sídlom v Paríž, do decembra 2012 členom Výkonného výboru Architektonickej rady Európy ACE so sídlom v Bruseli, od roku 2015 je akademikom Medzinárodnej akadémie architektúry so sídlom v Sofii. Z viacerých ocenení treba spomenúť najmä Cenu Dušana Jurkoviča a Stavbu roka 1997 v kategórii rekonštrukcia za rekonštrukciu Hotela Bankov. Zhovárali sme sa s bývalým hlavným architektom Košíc Martinom Drahovským.
Čím bola pre vás práca na štúdii Znovuobnovenie Kina Družba výnimočná?
Pred časom sa nakrúcal film o stavbách – ikonách na Slovensku. Kino Družba je jednou z nich. Pôvodný autor ikonickej stavby, pán architekt Ján Šprlák-Uličný, bol mojím tútorom od vstupu na architektonickú dráhu po škole. Bol to mimoriadne talentovaný, pracovitý a vzácne dobrý človek, hlavne k nám, mladým. Keď ma oslovili košickí umelci Igor Timko a Milan Antol, ktorí sa snažia o znovuobrodenie tejto výnimočnej stavby, bolo pre mňa cťou i potešením mať možnosť pokúsiť sa o znovuzrodenie Šprlákovho diela. Bol by som rád, keby celé nákupné centrum Luník II od Eugena Kramára a Jána Šprláka spolu s výtvarnými dielami v tomto priestore bolo čo najkvalitnejšie zrekonštruované a Kino Družba – multifunkčné kultúrne centrum, sa opäť stalo miestom kultúry Košičanov. Som vďačný pani Veronike Šprlákovej – manželke autora, autorke a riešiteľke statiky a nositeľke autorských práv, za možnosť pracovať na tomto diele.
V čom je zásadný rozdiel medzi pôvodne monofunkčnou budovou kina a vaším zámerom?
Zatiaľ sme spracovali architektonickú štúdiu, v ktorej objednávateľ požadoval doplniť multifunkčný charakter bývalej kinosály a v suterénnych priestoroch doplniť tréningové a nácvikové sály pre viaceré druhy umení, hlavne pohybového charakteru. Samozrejme aj so zázemím. Na prízemí sme navrhli kaviareň, ktorá vie slúžiť samostatne, alebo spolu s multifunkčnou sálou a pridali sme VIP balkón. Štúdia je spracovaná so všetkými profesiami, podieľali sa na nej všetci relevantní špecialisti, vrátane javiskovej techniky.
Budova legendárneho kina je súčasťou urbanistického celku…
Samozrejme, chceme riešiť aj najbližší verejný priestor pre kvalitnejšie využitie obyvateľmi a návštevníkmi.
Čo vám dalo najviac zabrať?
Ťažké chvíle nás ešte len čakajú. V mnohých smeroch. Bude potrebné prehĺbiť časť suterénu, čaká nás spevňovanie základov, konštrukcií, zosilňovanie nosníkov strechy, vkladanie VIP balkóna, riešiť akustiku, javiskové ťahy a efekty, budeme musieť riešiť kvalitnú vzduchotechniku a mnoho iného. Táto stavba tu chátrala desiatku rokov. Jej reálnemu znovuzrodeniu treba ešte venovať obrovské množstvo času aj v projektovej príprave a dotiahnuť ju do maximálneho detailu. Projekt bude vyžadovať ešte veľa prieskumov a diskusií o splnení náročných a často protichodných požiadaviek. To dá riadne zabrať. Ale mimoriadne sa na to tešíme so všetkými kolegami. Naším cieľom je špičková kvalita výsledných riešení pri zachovaní ducha a výrazu pôvodnej stavby.
Mikuláš Jesenský
Z pýchy Košíc ostali trosky
Kino Družba je súčasťou obchodno-spoločenského centra obytného okrsku Luník II v mestskej časti Košice – Západ. Pozoruhodnú stavbu kruhového pôdorysu navrhol architekt Ján Šprlák-Uličný. Budovali ho v rokoch 1968 – 1973, prvé predstavenie sa uskutočnilo 20. decembra 1973. Družba bola prvým panoramatickým kinom v Košiciach s najväčšou premietacou plochu (šírka 15,80 m, výška 6,60 m). Disponovalo v tom čase najmodernejšou technikou a najväčšou kapacitou – 564 miest. Posledné predstavenie sa odohralo v roku 2002. V rokoch 2002 – 2004 kinosála prešla modernizáciou, snaha obnoviť jeho činnosť však po štyroch rokoch stroskotala. V roku 2014 podpísalo mesto zmluvu o prenájme s českým podnikateľom Tomášom Wimmerom, ktorý deklaroval investíciu vo výške 5 miliónov eur do premeny kina na multiplex. Po búracích prácach v interiéri však v projekt nepokračoval. V roku 2016 dostal podnikateľ výpoveď z nájmu.
(JM)
