Košickému muzikantovi Tomimu Okresovi daroval obličku človek, od ktorého to vôbec neočakával
„Od nás vedú len dve cesty – buď na cintorín, alebo na transplantačný stôl!“ Veta, ktorá obrátila naruby život Tomiho Okresa. Známy košický hudobník, skladateľ a producent, majiteľ dvoch populárnych košických reštaurácií, v súčasnosti člen legendárnej českej kapely Chinaski, sa mohol akurát modliť, aby sa vybral po tej druhej ceste. Nebyť obetavosti človeka, od ktorého to vôbec neočakával, jeho príbeh sa mohol skončiť tragicky…
Tomi má muziku v génoch. Jeho otec Ivan bol vynikajúcim jazzovým klaviristom, mama je skvelou swingovou speváčkou. „Nikto ma nemusel do ničoho tlačiť. Muzika bola súčasťou môjho domova od narodenia. Bral som úplne prirodzene, že môj život sa bude uberať týmto smerom,“ spomína hudobník.
Šok
Tomi mal sľubne rozbehnutú muzikantskú kariéru. Osem rokov bol členom kapely IMT Smile, s ktorou nahral štyri albumy, vrátane legendárneho Valca či Exotiky. A plnými dúškami si užíval život „rockovej hviezdy“. Postupne sa však vzťahy v skupine začali vyhrocovať. V roku 2005 ju opustil. Založil skupinu Cirkus, pracoval v televízii ako zvukár, hral chvíľu s Katkou Knechtovou, pretĺkal sa životom ako sa dalo.
„Bol som z toho všetkého unavený, v strese, nevidel som žiadnu perspektívu, mal som 105 kíl, rozpadol sa mi vzťah, nič ma nebavilo. No a v roku 2007 mi diagnostikovali vážne chronické ochorenie oboch obličiek. Zistili to na základe vyšetrenia krvi po nejakom bežnom zápale. Bol to šok! Nemal som žiadne bolesti a okrem únavy ani žiadne iné problémy.“
Dedičstvo
Tomi si po šokujúcej správe spomenul na svojho otca. Aj on trpel rovnakým ochorením. „Zrejme v mojom prípade zohrala úlohu genetika. Keď mal otec pätnásť rokov, dostal zápal obličiek. Vyzeralo to, že neprežije. Podľa lekárov to bol beznádejný prípad. V špitáli povedali jeho otcovi – zoberte si chlapca, nech zomrie doma. No dedo sa nevzdal.“ V Čechách vyhľadal známeho liečiteľa Jana Mikoláška, o ktorom prednedávnom natočili film Šarlatán. „Stal sa zázrak! Zachránil otcovi život. Po dvoch mesiacoch liečby začal behať, hrať futbal. Liečiteľ však vtedy zdôraznil – dám ho síce dokopy, jeho zdravie však bude celý život chatrné. Žiaľ, otec zomrel v roku 1992, tri týždne pred mojimi šestnástymi narodeninami. Dožil sa len 55 rokov.“
Jóbova zvesť
Po nepríjemnej správe nefrológa Tomi zanechal bohémsky život, začal športovať, schudol pätnásť kíl, bol permanentne pod liekmi a dohľadom lekárov. Zdalo sa, že jeho zdravotný stav je stabilizovaný, no v skutočnosti sa postupne zhoršoval. Chorobu chcel vytesniť z hlavy, vysporiadať sa s ňou. Vyhýbal sa lekárom, postupne sa vracal k búrlivému životnému štýlu pred chorobou. Začal horšie spávať, zisťoval, že postupne stráca silu, energiu, dych, cíti stále väčšiu únavu. Vo februári 2017 bol s priateľkou na Kapverdách, v marci nahrával album víťaza Superstar Lukáša Adamca s hitom Horúca láska. Jedného rána však nevládal dôjsť ani do kuchyne, aby sa napil vody. Cítil silné búšenie srdca, pomyslel si, že dostal infarkt.
„Zavolal som svojmu kamarátovi, známemu lekárovi, ktorý ma okamžite nasmeroval na urgentný príjem.
Zobrali mi krv, moč, urobili EKG a zistili, že srdce je v poriadku. V noci ma hospitalizovali na internom. Mal som obrovské bolesti, čudné videnia, chvíľami som si myslel, že som už na tej druhej strane. Na druhý deň ma vyšetrili na nefrológii. Čudovali sa, že s takými výsledkami ešte žijem. Zlyhali mi totiž obidve obličky. Hneď ma napojili na dialýzu, teda filtráciu krvi. Bez nej by som určite neprežil.“ Po viacerých dialýzach cítil, že sa mu vracajú sily, energia. „V nemocnici som ale začul aj túto vetu: Z dialýzy sú len dve cesty – buď na cintorín, alebo na transplantačný stôl!“
Tomi vzal nepríjemnú informáciu s chladnou hlavou. V priebehu dvoch mesiacov absolvoval nekonečné množstvo vyšetrení, začiatkom júna sa dostal na listinu čakateľov na vhodného darcu.
„Väčšinou sa transplantujú orgány od mŕtveho darcu, len zriedka sa nájde niekto, kto je ochotný darovať svoju obličku. Prvý človek, ktorý sa mi ponúkol, bola moja priateľka Mary. Rázne som to odmietol, nechcel som ju vystavovať akémukoľvek riziku. Potom som to oznámil mame a bratovi. Obaja mi chceli darovať svoju obličku, ale neprešli veľmi prísnymi testami…“
Chinaski
V júni 2017 sa medzi dvomi dialýzami vybral na koncert skupiny Rammstein do Prahy. S dlhoročnými priateľmi, gitaristom Frantom Táborským a spevákom Michalom Malátným z legendárnej českej kapely Chinaski, sa vopred dohodli na stretnutí. „Nepoznával som ich. Boli bez nálady, rozladení, nebolo im veľmi do reči. Hovorili, že v kapele vyvrcholila kríza, že stáli pred dilemou – buď Chinaski definitívne končí, alebo skúsia skupinu reštartovať v novej zostave. Potom na mňa vybalili, či nechcem s nimi hrať. Skoro mi vypadla vidlička z ruky… Nerobili žiaden konkurz, vysnívali si nejakú zostavu, vytipovali si troch ľudí a ja som bol jedným z nich. Pýtali sa, či by som teda s nimi do toho išiel od januára 2018. Tak som im ukázal kanilu, ktorú som mal permanentne napichnutú kvôli dialýze, a vysvetlil, prečo nemôžem prijať ponuku. Ani to ich neodradilo – vraj sa mám presťahovať do Prahy a aj tam môžem chodiť na dialýzu. Nakoniec sme sa dohodli, že počkajú do konca októbra. Nedával som tomu veľkú nádej.“
Darca
Tomi trpezlivo čakal na darcu, uvedomoval si, že koniec-koncov, aj s dialýzou sa dá žiť. Na druhej strane ho tešilo, že po ťažkých začiatkoch sa začalo dariť jeho pubu, že úspech má album Lukyho Adamca, ktorý produkoval, že dostal ponuku od Chinaski, no jeho zdravie mu bránilo naplno si to všetko užívať.„Vtedy prišiel za mnou priateľ Roman Genersich, s ktorým sa poznáme dlhé roky. Oznámil mi, že sa rozhodol darovať mi svoju obličku. Pripadalo mi to absurdné, vôbec som to nečakal, navyše, pomyslel som si, že človek, ktorý tridsať rokov pracoval v baroch, zažíval všetko, čo je s nočným životom spojené, predsa nemôže prejsť náročnými medicínskymi testami. Vtedy z neho vyliezlo, že sa už nakontaktoval na lekára a potrebuje môj súhlas. Poďakoval som sa mu s tým, že si neželám, aby kvôli mne riskoval svoje zdravie. Keď som však nad tou veľkorysou ponukou potom premýšľal, povedal som si – nebuď hlupák, kamarát ti chce pomôcť, treba aspoň skúsiť, či jeho oblička je pre teba naozaj vhodná.“
Priateľské gesto
„Tomáš je môj dlhoročný priateľ. Vedel som, že mal nejaké zdravotné problémy. Nikdy ale o tom nehovoril. Mrzelo ma, že ho niečo trápi, no nechcel nič prezradiť, stále ma dosť surovo odbíjal. Už to nebol ten veselý, optimistický chlapík, strácal sa mi ako človek. Len od jeho priateľky som sa dozvedel, že je hospitalizovaný, že má problémy s obličkami. Tak som zašiel za jeho mamkou. Posťažovala sa, že Tomi potrebuje obličku, bez ktorej je jeho život ohrozený, že čakajú na darcu, lebo ani ona, ani jeho brat mu v tom nemôžu pomôcť,“ spomína Roman Genersich.
Rozhodol sa, že poza chrbát Tomiho vyhľadá lekára, aby zistil, či je vhodným darcom. „Tomášova mamka mi dala telefón na lekára. Tam ma ale hneď zastavili, že nebudú robiť žiadne vyšetrenia, pokiaľ nebudem mať Tomášov súhlas. Tak som mu povedal, že som ochotný mu pomôcť, aby nemusel čakať na mŕtveho darcu. Ponuku odmietol. No po niekoľkých dňoch si to rozmyslel.“ Roman absolvoval približne dvojmesačný cyklus vyšetrení. Lekári ho ubezpečili, že výsledky sú v poriadku, no eufória ho zachvátila, až keď testy ukázali, že Tomi môže prijať jeho obličku. „Keď nás hospitalizovali pred operáciou, prvýkrát som si uvedomil, že je to veľmi vážny zákrok pre oboch, mal som aj strach. Ale už som nechcel cúvnuť. Nemám deti, nemám rodinu, takže nemal som dôvod váhať. Veril som, že operácia skvalitní nielen Tomášov život, ale že aj môj život sa bude uberať iným smerom.“ Až neskôr, po operácii sa dozvedel, že Tomi má ponuku od kapely Chinaski. „Teší ma, keď ho vidím, ako si užíva koncerty. A rovnako som šťastný, že je šťastná aj jeho mamka, pre ktorú som ďalším synom. To je pre mňa najväčšia odmena. Keď človek môže skvalitniť niekomu takýmto spôsobom život, nemal by váhať. Škoda, že máme len dve obličky. Kiežby sme ich mali aspoň päť,“ usmieva sa Roman.
Romana vzali na operačný sál prvého. Približne po trojhodinovom zákroku ho priviezli na izbu, na rade bol Tomáš. Transplantácia trvala viac ako päť hodín. „Po operácii prišli na izbu všetci lekári s výbornou správou, že transplatnácia dopadla perfektne, že oblička naskočila hneď na sále. Vtedy som si prvýkrát intenzívne uvedomil, čo pre mňa Roman urobil, že je to môj druhý brat,“ spomína Tomi.
Návrat na pódiá
Dva týždne po transplantácii zavolal Tomi chlapcom z Chinaski, že sa stal zázrak, že to vyšlo! Kapela v októbri 2017 oficiálne oznámila, že v roku 2018 bude vystupovať v novej zostave.
V roku 2019 vydali nový album aj s basákom Tomim Okresom. Košický muzikant autorsky prispel skladbami Kapradí, Schody a spolu s bubeníkom Lukášom Pavlíkom pesničkou Rozmněníš všechno.
Tohto roku, po osemmesačnej koncertnej pauze spôsobenej covidom, ťahá Tomi Okres s Chinaski šnúru 50 koncertov. Každý moment nielen na pódiu si dokonale vychutnáva: „Tá choroba, keď som sa ocitol na hrane, bola na niečo predsa len dobrá. Zmenil som zásadne rebríček hodnôt i životosprávu. Som síce permanentne pod liekmi, ale teším sa z každého dňa, z každého koncertu, pesničky, stretnutia s priateľmi. Som rád, že žijem. A vďačím za to Romanovi…“
Mikuláš Jesenský
Foto (Titulná): Josef Bosák
Článok bol uverejnený v mesačníku V skratke Júl/August 2021.
