Jedným z rituálov pred Vianocami i ďalšími veľkými sviatkami patrí návšteva holiča či kaderníka. Možno neviete, že korene tohto remesla na území dnešného Slovenska siahajú až do 15. storočia a prvé cechové združenia vznikali v 16. storočí.
Predchodcami dnešných holičov a kaderníkov boli barbieri a chirurgovia. V Košiciach sa začali organizovať od roku 1557.
S britvou i skalpelom
Ich hlavnou pracovnou náplňou bolo holenie a strihanie brady, umývanie, česanie a strihanie vlasov, pristrihovanie a rôzne úpravy fúzov. Zároveň však plnili aj funkciu „lekárov“.
Zo zachovaných archívnych dokumentov zo 16. a 17. storočia sa dozvedáme, že „každý holič musel vedieť ošetriť také neduhy, ktorých liečba patrí do ich majstrovstva,“ teda „liečiť hnisavé rany, trhať zuby, pekne rezať žily, zvariť zlomené kosti, dávať namiesto vyvrtnuté hnáty, vyliečiť rôzne zdureniny a opuchliny a vyhotovovať hojivé masti a lektvare,“ prikladať na telo teplé a studené obklady či pijavice, púšťať žilou, ba dokonca amputovať nevyliečiteľne choré končatiny. K liečbe svojich pacientov používali sušené byliny, rôzne liečivé prípravky a dokonca aj cvičenia.
Liečenie a chirurgické zákroky, ktoré boli súčasťou pracovnej náplne holičov a chirurgov napriek tomu, že nemali žiadne lekárske vzdelanie, prestali vykonávať až v 18. storočí, kedy boli vydané nariadenia o povinných skúškach na univerzite.
Disciplína a poriadok
V artikulách košických holičských tovarišov z roku 1557 sa dočítame, že ak do cechu prišiel učeň, dostal u pána otca ubytovanie. Doba učenia trvala tri roky. Ak by učňa prichytili kradnúť peniaze alebo nástroje, okamžite by ho z cechu vylúčili.
Holiči prísne dbali na disciplínu a poriadok ako v dielni tak aj pri cechovom stole. Tovariši sa v dielni nesmeli smiať ani rozprávať. Mali zakázané ohovárať, nadávať, urážať, zvyšovať hlas, prisahať, používať hanlivé slová, hnevlivé reči atď. Takéto priestupky cech okamžite trestal zaplatením pokuty vo výške štyroch forintov. Pod hrozbou rovnakého trestu nesmel nikto skryť, predať, alebo podarovať svoje pracovné nástroje. Trestali aj majstrov, ktorí odlákali od druhého majstra učňa, tovariša alebo aj pacienta.
Ak sa chcel tovariš stať majstrom v košickom cechu holičov, musel o to požiadať svojich majstrov. Majstrovská skúška pozostávala z varenia piatich druhov mastí – sivej, zelenej, červenej, egyptskej a gréckej a jedného dáviaceho prostriedku. Po vydarenej próbe a zložení skúšky musel mladý majster pohostiť cech jedlom a pitím. Ak sa mu skúška nepodarila, dostal ešte druhú šancu.
Od holičstiev ku kozmetickým salónom
K zániku holičských cechov prispel najmä živnostenský zákon z roku 1872. Cechové organizácie ním boli na našom území zrušené. Kým iné cechy sa po zrušení snažili o pretvorenie na živnostenské spoločenstvá, údaje o osudoch holičov z hlásení mestskej štatistickej komisie chýbajú.
Podľa košických adresárov firiem v roku 1891 však vieme, že v meste pôsobilo 17 holičov a kaderníkov, v roku 1910 ich bolo už 30 a v roku 1929 ich počet vzrástol na 71. Niektoré holičstvá a kaderníctva neskôr začali poskytovať aj poradenstvo pri pestovaní pleti, rozšírili si živnosť o manikúru a pedikúru, alebo sa postupne premenili na kozmetické salóny.
Zdroj: Uršula Ambrušová – Tajkov, Východoslovenské múzeum, Košice
Foto: Zo zbierok Východoslovenského múzea v Košiciach a Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach.
Košičan vydával Kadernícke noviny
V rokoch 1921 – 1937 vychádzalo v Košiciach odborné periodikum, mesačník pre holičských majstrov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi s názvom Kadernícke noviny (Fodrászok Lapja), ktoré predtým vychádzali pod názvom Holič – Borbély. Šéfredaktorom bol košický kaderník Ján (János) Kmetz.
Časopis prinášal najnovšie informácie z odboru kaderníctva z Viedne, Prahy, Paríža, Kluže, Bukurešti, prezentoval módne trendy účesov od každodenných až po lakované večerné plesové frizúry, informoval o meniacej sa móde v dĺžke a farbe vlasov vo svete, publikoval názory na trvalú onduláciu, uverejňoval zaujímavé príbehy a rôzne oznámenia, vrátane sobášov a úmrtí kaderníkov a holičov. Mesačník informoval o nových nariadeniach pre živnostníkov, poskytoval vysvetlivky k ich právam či povinnostiam, zaoberal sa aj ich problémami, prinášal informácie o kaderníckych kongresoch, venoval sa riešeniu otvárací hodín, pracovného času, či určovaniu cien za služby. Okrem toho uverejňoval aj skrášľovacie recepty a ich prípravu.
V časopise bol priestor aj na reklamy na vlasové prípravky, nové kadernícke výrobky, prístroje a pomôcky. V záverečnej časti sa nachádzala inzercia, v rámci ktorej holiči a kaderníci propagovali svoje služby, ponúkali prácu, alebo prenájmy priestorov a prevádzok.
(UA)
