Téma zníženia počtu mestských častí opäť ožila

Téma zníženia počtu mestských častí opäť ožila

Národná rada sa bude po siedmich rokoch znovu zaoberať Zákonom o meste Košice z roku 1990. (Pozn.: O zákone sa hlasovalo 9.2. 2023, viď koniec článku) Návrh, ktorý by mal v konečnom dôsledku zjednodušiť proces zníženia počtu mestských častí, predložili koaliční poslanci Peter Liba, Erik Ňarjaš, Vojtech Tóth (všetci OĽaNO) a Jaroslav Karahuta (Sme rodina). O zmenu zákona sa usiloval v roku 2017 vtedajší primátor Košíc a poslanec parlamentu Richard Raši (Smer-SD). Zákon však neprešiel do druhého čítania. Chýbal mu jeden hlas.

Košice majú 22 mestských častí, čo je najviac na Slovensku. Každá má svojho starostu, poslancov, miestny úrad. O znížení ich počtu sa roky diskutuje na oficiálnych fórach i v súkromných debatách. Cieľom je redukovať náklady na fungovanie miestnych samospráv, ktoré predstavujú milióny eur.

Liba: Nič nerušíme, nič nezlučujeme

„Je okolo toho zbytočný poplach,“ povedal iniciátor návrhu Peter Liba, v minulom volebnom období aj poslanec mesta. „Návrhom zákona sa nemení počet mestských častí v meste Košice. Novela len vytvára podmienky, aby bolo zlúčenie mestských častí v praxi realizovateľné.“

Podľa platného zákona vytvoriť, zrušiť, zlúčiť alebo rozdeliť mestské časti môže mestské zastupiteľstvo všeobecne záväzným nariadením. Potrebuje na to súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Právo veta však majú obyvatelia mestských častí, ktorí majú možnosť všeobecne záväzné nariadenie mesta odmietnuť v miestnom referende.
„Podľa navrhovanej zmeny by o územnom členení mesta, teda napríklad o zlučovaní mestských častí, rozhodovalo mestské zastupiteľstvo. Návrh by musela schváliť nadpolovičná väčšina mestských poslancov. Na rozhodovacom procese by sa podieľala aj Rada starostov mesta Košice, ktorej návrh novely umožňuje odmietnuť príslušné uzneseniu mestského zastupiteľstva. To je však oprávnené prelomiť zamietavé stanovisko rady starostov trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov,“ vysvetľuje P. Liba.

Jedným z predkladateľov návrhu novely Zákona o meste Košice je poslanec parlamentu Košičan Peter Liba (na snímke).

Kovačevičová: Zmena by mala byť zmysluplná

Predsedníčka Rady starostov mesta Košice, starostka mestskej časti Nad jazerom a poslankyňa mestského zastupiteľstva Lenka Kovačevičová považuje za absurdné, že parlamentní poslanci informovali verejnosť o návrhu novely zákona prostredníctvom Facebooku:
„Páni poslanci, o ktorých doteraz nikto nepočul, predkladajú do národnej rady návrh zákona, o ktorom nikto v meste nič nevie. Prinajmenej primátor, mestské zastupiteľstvo a rada starostov by mali mať aspoň v rámci ´štábnej kultúry´ vopred informácie o iniciatíve, ktorá môže byť vážnym zásahom do organizmu mesta a mestských častí! Vziať občanom právo vyjadriť sa v referende považujem za popretie princípov priamej demokracie.“
Ako ďalej uviedla, Košice potrebujú reformu nielen územného členenia, ale celej samosprávy. „Dvadsaťdva mestských častí je na 230-tisícové mesto naozaj veľa. Akákoľvek zmena by mala byť však zmysluplná. V prvom rade je potrebné zaoberať sa kompetenciami mesta a mestských častí.“


Vrchota: Nekorektná komunikácia

„Návrh skupiny poslancov vnímam ako reakciu na tému, ktorá v spoločnosti a samosprávach dlhodobo rezonuje. Táto téma si určite zasluhuje väčšiu pozornosť a záujem aj vrcholových politikov. Oceňujem iniciatívu tejto skupiny poslancov, nepotešil ma však spôsob, keďže o konkrétnom návrhu som sa dozvedel až zo sociálnych sietí,“ komentoval poslaneckú iniciatívu starosta najväčšej mestskej časti Košice-Západ, v ktorej žije viac ako 37 000 obyvateľov, mestský poslanec a zároveň predseda komisie mestského zastupiteľstva pre deľbu kompetencií medzi mestom a mestskými časťami Marcel Vrchota.

Podľa jeho názoru zníženie počtu mestských častí môže byť výhodou pre mesto Košice, záleží však na forme, aby obyvatelia reálne pocítili prínos takejto zmeny.

„Pre mesto Košice by bol optimálny taký počet mestských častí, ktorý by zohľadňoval odborníkmi odporúčaný počet obyvateľov pre jednu samosprávu od 20 000 do 50 000. Preto si viem predstaviť model s 10 mestskými časťami,“ dodal M. Vrchota.

Mesto: Kapry si samé rybník nevypustia

Podľa stanoviska, ktoré poskytlo mesto Košice médiám, dôležité je, aby sa o tak zásadnej zmene zákona viedla plnohodnotná verejná a odborná diskusia, nielen na úrovni NR SR, ale aj v košickom mestskom zastupiteľstve, v mestských častiach a medzi obyvateľmi Košíc.

„Dlhodobo poukazujeme na potrebu redukcie mestských častí, ktoré Košičanov stoja milióny eur ročne. Máme však obavu, že navrhovaná novela by mohla mať presne opačný účinok, a mohla by tak nesmierne potrebnú a dôležitú reformu zákona o meste Košice na dlhé obdobie zablokovať. Takto formulovaná zákonná úprava dáva kompetenciu rozhodnúť o celom procese poslancom mestského zastupiteľstva, pričom si treba uvedomiť, že práve oni sú častokrát bývalými či súčasnými starostami a poslancami mestských častí. Sme presvedčení, že kapry si rybník nikdy nevypustia a neurobia tak ani starostovia a poslanci v laviciach mestského zastupiteľstva pri rušení mestských častí, v ktorých dlhodobo koexistujú,“ píše mesto v stanovisku.

Jasný odkaz z Džungle

Súhlasíte so zrušením mestskej časti Košice-Džungľa? Súhlasíte, aby sa MČ Džungľa zlúčila s niektorou MČ mesta Košice? Na tieto dve otázky odpovedali obyvatelia najmenšej z 22 mestských častí Košíc v miestnom referende 6. februára 2016. Zúčastnilo sa na ňom 297 zo 491 oprávnených voličov, čo predstavuje vyše 60 percent. Referendum bolo teda platné. Na obidve otázky odpovedalo záporne približne 95 percent zúčastnených.

Miestne zastupiteľstvo vyhlásilo referendum na základe petície obyvateľov, v ktorej o jeho vypísanie požiadalo 280 zo 485 oprávnených voličov.
Adriana Balogová, starostka Džungle, ktorá má necelých 800 obyvateľov, nepovažuje referendum v mestskej časti ani s odstupom času za zbytočné: „Bola to spontánna akcia našich občanov. Veľmi dobre si uvedomili ako sme žili, keď Džungľa bola súčasťou mestskej časti Sever. Obyvatelia plným právom vyjadrili svoj názor a vyslali mestu jasný odkaz.“

Miestne referendum bolo reakciou na snahu vtedajšieho primátora a poslanca parlamentu Richarda Rašiho (v tom čase Smer-SD) zorganizovať celomestské referendum o znížení počtu mestských častí. Mestské zastupiteľstvo však v januári toho istého roku odložilo rozhodnutie o tom, akým spôsobom by sa v Košiciach mohli zlučovať mestské časti, na obdobie po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 5. marca 2016. Iniciatíva R. Rašiho však skončila neúspechom.

Mikuláš Jesenský

Poznámka: O návrhu poslancov rokovala NR SR 9. februára 2023. Navrhovaná zmena zákona prešla prvým čítaním, pričom "Za" hlasovalo 80 zo 129 prítomných poslancov. 

Foto (Ilustr.): TASR

Odporúčame

TOP články