„Sloboda je pre mňa najväčšia hodnota“

„Sloboda je pre mňa najväčšia hodnota“

Je medzinárodne uznávaným odborníkom v teórii množín a matematickej logiky. Bol jedným z protagonistov Novembra 1989 v Košiciach, druhým ponovembrovým rektorom UPJŠ. Skvelý matematik a človek zomrel v utorok 30. novembra vo veku 82 rokov. Lev Bukovský.


Náš rozhovor vznikol v roku 2005. Časť z neho vyberáme, pretože je rovnako aktuálny aj dnes.


Čo vás, chlapca z Podkriváňa, priviedlo k štúdiu matematiky a čím vás tak zaujala, že ste jej obetovali celý život?

Možno je to paradox, ale jedným z rozhodujúcich faktorov bola naša učiteľka biológie na Základnej škole v Podkriváni. V tom čase nebol dostatok kvalifikovaných učiteľov. Táto pani učiteľka musela popri biológii učiť aj matematiku. A ona sa nám úprimne priznala, že ju jednoducho nevie. Tým si nás získala. Prebudila v nás záujem, aktivitu, chceli sme jej pomôcť. Samozrejme, museli sme to lúskať z učebníc sami. O tom, že som sa dal na štúdium matematiky, v konečnom dôsledku rozhodla politická situácia…

Politika?

Môj otec nevstúpil do Hlinkovej gardy ani medzi komunistov, ale do Demokratickej strany. V štyridsiatom ôsmom sa z neho razom stal nepriateľ režimu a politický väzeň. Tým som mal dvere na štúdiá zavreté. Ako som sa dostal na jedenásťročku, vlastne ani neviem. Na vysokú školu mi všetky prihlášky škrtli. Našťastie, skončil som v matematickej olympiáde ako prvý na Slovensku. Aj pre tých, ktorí rozhodovali o bytí a nebytí, to bola dosť silná káva.

Počas vlády Vladimíra Mečiara vznikali vysoké školy ako na bežiacom páse. Dnes ich máme 27. Na jednej strane je podľa oficiálnych údajov vzdelanostná úroveň u nás nižšia ako v iných štátoch únie, zároveň sa o nás hovorí, že máme azda najviac vysokých škôl na počet obyvateľov z členských štátov únie.


Máme zbytočne veľa univerzít v tom zmysle, že niektoré sa svojím zameraním prekrývajú. Som presvedčený, že namiesto dvadsiatich siedmich chudorľavých vysokých škôl, z ktorých veľká časť len prežíva, by sme mohli mať na Slovensku trebárs o polovicu menej, ale naozaj kvalitných, s vynikajúcimi odborníkmi, dobrým zázemím, s podmienkami na výchovu erudovaných absolventov.

Nedávno ste sa vyjadrili, že viac ako dvetisíc akreditovaných študijných odborov na slovenských vysokých školách je priveľa, že úzko špecializovaní absolventi sú v praxi často „nepoužiteľní“. Myslíte si, že vznik najrôznejších nových odborov je samoúčelný?

Mnoho študijných odborov vzniklo neprirodzeným spôsobom. Je to dôsledok nedomysleného vysokoškolského zákona z roku 2002 a nevyjasnených pravidiel. Financovanie škôl podľa počtu študentov a najrôznejších koeficientov malo negatívny vplyv na správanie vysokých škôl. Veľa akademických funkcionárov na vysokých školách chladne kalkulovalo. Začali húfne otvárať nové odbory s tým, že dostanú aj viac peňazí. Teraz máme tisíce odborov a veľa z nich je zbytočných. Takýto systém financovania nepriamo núti školu k tomu, aby študent za každú cenu študoval.

Ako by teda mali byť školy financované?

Financovanie by sa malo diferencovať nielen podľa počtu poslucháčov, ale aj podľa kvality školy, napríklad podľa vedeckých výsledkov vo výskume. Asi týmto smerom by sa mala reforma vysokého školstva uberať. V konečnom dôsledku by mala viesť k skvalitneniu štúdia.

Akú úroveň má podľa vás vysokoškolské vzdelanie na Slovensku?

Niektoré ukazovatele podľa kritérií európskej únie naozaj nie sú pre nás najlichotivejšie. Na druhej strane sa naši odborníci dokážu v zahraničí presadiť a v mnohých odboroch predstavujú európsku ba aj svetovú špičku. Takže nevidím dôvod na plač, ani na veľké veselie.

Nemali reformy, nemám na mysli len v školstve, prísť skôr?

Keby prišli tesne po revolúcii, keď sme boli v eufórii, dnes by sme boli za vodou. Tvrdé reformy v tom čase by sme boli znášali oveľa ľahšie, neboli by pre spoločnosť až takou traumou.

V novembri 1989 ste sa aj vy angažovali v politike, zapojili ste sa do rôznych občianskych aktivít. V roku 1992, po zdrvujúcom volebnom víťazstve HZDS, ste zverejnili tzv. košickú výzvu, v ktorej ste vyzvali politikov k slušnosti, čím ste sa stali terčom rôznych útokov, ba dokonca výsmechu zo strany vládnucich politikov i niektorých kolegov. Neľutujete?

Cítil som, že by bolo vrcholne nekorektné nevyjadrovať sa k niektorým zásadným veciam. Navyše, funkcia rektora, ktorým som sa stal v roku 1990, ma k tomu zaväzovala. Po víťazstve Mečiara som si uvedomil nebezpečenstvo ktoré Slovensku hrozí. Po krajine sa začal šíriť strach, slušní ľudia boli v hlbokej depresii. Potrebovali pomoc. Preto sme sa rozhodli apelovať na politikov, aby dodržiavali ústavnosť, slobodu slova a prejavu, zásadu pozitívnej politiky namiesto urážok, invektív, šírenia deštrukcie, poloprávd a nenávisti tak osobnej, ako aj skupinovej. Dodnes som presvedčený, že tretej cesty niet a demokracia nemá žiadnu rovnocennú alternatívu. Môžeme ju trvale udržať iba vtedy, keď sa nebudeme báť verejne vyjadriť svoj názor. Mám pocit, že aj táto výzva pomohla mnohým ľuďom prekonať strach. Nemám čo ľutovať.

Myslíte si, že Mečiar a mečiarizmus na Slovensku definitívne skončili?

Dúfam. Každý populista je nebezpečný. Našťastie, niektoré procesy a mechanizmy sú už tak naštartované a rozbehnuté, že sa nedajú zvrátiť. Sme plnoprávnym členom Európskej únie, a to sa zmeniť len tak jednoducho nedá. Ktokoľvek bude na Slovensku vládnuť, musí si uvedomiť, že v spoločnom dome platia určité pravidlá, ktoré musí každý obyvateľ dodržiavať.



Prof. RNDr. Lev Bukovský, DrSc. (*1939 – †2021)

Matematik a pedagóg Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Vyštudoval odbor matematická analýza na Univerzite Komenského v Bratislave. Vedeckú hodnosť doktor vied získal na Karlovej univerzite v Prahe. Bol členom Vedeckej rady Univerzity Komenského v Bratislave a Akademického snemu Akadémie vied Českej republiky. Bol členom Academia Scientiarum et Artium Europaea Salzburg, v roku 2005 bol zvolený za člena Učenej spoločnosti SAV. V rokoch 1991 až 1996 bol rektorom Univerzity P. J. Šafárika.

Ocenenia: 1996 Cena mesta Košice, 1999 Krištáľové krídlo, 2004 Cena predsedu Košického samosprávneho kraja, 2015 Veľká medaila sv. Gorazda


Povedali o ňom


Prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc., rektor UPJŠ v Košiciach

„Patrím do tej skupiny ľudí, ktorí mali k profesorovi Bukovskému blízky vzťah, mal som to šťastie byť nielen jeho kolegom, ale aj priateľom. Spoločné chvíle som sa snažil vždy využiť tým, že som s pokorou počúval jeho názory a rady. Pre študentov i zamestnancov univerzity predstavoval na našej alma mater pilier odbornosti, zásadovosti, demokracie, humanizmu a tolerancie.“


RNDr. Mgr. Miroslav Pollák, bývalý študent prof. Bukovského, spoluzakladateľ Občianskeho fóra v Košiciach

„Nad dverami svojej kancelárie mal nápis: „Len volovi je všetko jasné.“ Pochybovať, pýtať sa, byť zvedavý, byť zdravo skeptický, nebáť sa hľadať a nachádzať, mať odvahu pokračovať a vytrvať – a to všetko slobodne. Slobodne myslieť a konať. To je odkaz Leva Bukovského.“

Mikuláš Jesenský

Foto: Veronika Janušková

Vložiť komentár

Odporúčame

Top články