Pred 130 rokmi zaviedli v Košiciach mestskú hromadnú dopravu (4. časť)
Minulý mesiac sme sa venovali výstavbe električkovej trate. Viedla od Železničnej stanice cez dnešné Námestie osloboditeľov až do Čermeľa a smerom na juh po Verejný cintorín. Robotníci ju zvládli za rok!
Osobnú električkovú dopravu slávnostne uviedli do skúšobnej prevádzky 28. februára 1914 o 9:00 za prítomnosti veľkého množstva občanov mesta pred radnicou a divadlom na Hlavnej ulici.
Otvorením trate na Kuzmányho ulici 30. marca 1914 bola ukončená skúšobná prevádzka a začala sa prevádzka riadna.
Za prvých päť rokov prevádzky električkovej dopravy došlo k niekoľkým desiatkam kurióznych i vážnych dopravných nehôd spojených s električkami.
Prvú zaznamenali podľa dobovej tlače 5. marca 1914. Na dnešnom Námestí osloboditeľov došlo k zrážke električky s povozom prevážajúcim sódovú vodu. Dôsledky – zničený povoz a zdemolovaný stĺp pouličného osvetlenia.
V nedeľu 23. júla 1916 sa čelne zrazili električky v Čermeli. Podľa cestovného poriadku a interných nariadení mala na výhybni pri továrni na klince električka idúca z Čermeľa prednosť pred električkou smerujúcou z mesta, vodič však predpisy ignoroval. Našťastie, zrážka si vyžiadala len niekoľko ľahších poranení.
Oveľa vážnejšia nehoda sa stala 15. októbra dopoludnia, keď električka na linke č. 3 narazila do vojenského vozidla vychádzajúceho z dvora Vyššej priemyselnej školy (dnes SPŠ strojnícka). Vo vozidle sa nachádzalo päť vojakov, dvaja utrpeli ťažké a zvyšní traja ľahké zranenia. Jeden z ťažko zranených vojakov zomrel v nemocnici dva dni po nehode.
Dňa 30. novembra 1917 večer došlo k čelnej zrážke električiek na Hlavnej ulici. Nehodu spôsobil vodič jednej z nich, ktorý opustil zastávku o tri minúty skôr a nepočkal vo výhybni na prejazd protiidúcej električky. Udalosť sa zaobišla bez zranení.
Dňa 15. júla 1917 popoludní došlo na dnešnom Námestí osloboditeľov k vznieteniu električkového nákladného vozňa naloženého slamou. Vozeň bol súčasťou súpravy štyroch vagónov, ktorá smerovala zo železničnej stanice do vojenského skladu potravín (dnes Kasárne Kulturpark). Posádka horiaci vozeň pohotovo odpojila, aby nedošlo ku väčším škodám. Privolaným požiarnikom sa horiaci vozeň podarilo uhasiť, no električková doprava na námestí bola úplne odstavená približne na dve hodiny…
V ďalšom pokračovaní nášho seriálu sa budeme venovať výstavbe tratí od Komenského ústavu (dnešná Univerzita veterinárskej medicíny a farmácie) ku Gajdovým kúpeľom (Anička) a na Masarykovej ulici.
Zdroj: Tatranský, A.: Košické koľaje 1891 – 2004; Tatranský, A.: 90 rokov električiek 1913 – 2003; Kolektív autorov: 100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach
Foto: Archív Východoslovenského múzea
