Legendárny komentátor sa definitívne rozlúčil s maratónskym mikrofónom
Je neodmysliteľnou súčasťou histórie košického maratónu. Absolvoval 50 z jeho doterajších 97 ročníkov! Nie na trati, ale s mikrofónom v ruke. Je tvárou i hlasom najstaršieho maratónskeho behu v Európe. Napriek tomu, že komentovanie či moderovanie je len jeho koníčkom. Gusto Halaša.
„Vynechal som jediný ročník. So zápalom žíl ma hospitalizovali v nemocnici v Šaci. Chcel som sa s lekárom dohodnúť, že v deň maratónu odídem ráno o ôsmej a popoludní o štvrtej sa vrátim. Nechcel o tom ani počuť a ani ma nepustil, lebo vraj s takou diagnózou musím ostať u nich. Namiesto z veže na štarte a v cieli, z ktorej som mal maratón komentovať, sledoval som preteky v posteli,“ spomína komentátorská legenda.
Cesta k mikrofónu
Paradoxne, sympatický muž s výzorom šľachtica, kultivovaným jazykovým prejavom a typickým sfarbením hlasu sa komentovaním nikdy neživil. Bol to skôr jeho koníček. Po skončení štúdia strojárskej technológie na Fakulte ťažkého strojárstva bývalej Vysokej školy technickej v Košiciach v roku
1961 nastúpil do Východoslovenských železiarní, kde pracoval až do dôchodku. Jeho cesta k mikrofónu sa začala v rokoch 1953 až 1956 na Jedenásťročnej strednej škole na Šrobárovej ulici, dnešnom gymnáziu, kde bol školský rozhlas.
„Slovenčinu učil profesor Štefan Koperdan. Mal taký zvyk, že na začiatku školského nám dal diktát vo všetkých triedach, ohodnotil ho a vyvesil poradie podľa počtu chýb. No a ja som patril k najlepším.
Možno aj toto zavážilo. Neviem, či sa im páčil môj hlas, ale keď bolo treba niečo zahlásiť v rámci školských oznamov, tak ma zavolali. Boli to prvé nesmelé krôčiky, nič vážne, ale dobrá skúsenosť,“ hovorí Gusto.
Prvý maratón
V 60. rokoch vypísalo košické štúdio Československej televízie konkurz na externých hlásateľov. Čerstvý zamestnanec hutníckej fabriky sa tiež prihlásil. „Bolo nás pätnásť, možno dvadsať. Patril som k tým šťastlivcom, ktorých vybrali. Jazykové školenia nám dávala známa košická hlásateľka Viera Petrusová,
v tom čase kraľovala na obrazovkách z Košíc Betka Štrkulová. Približne po pol roku ma pustili do živého krajového vysielania v televízii, občas som hlásil správy a relácie v nočnom vysielaní rádia. Medzitým som uvádzal basketbal, hádzanú, hokej, neskôr futbal, vodné pólo, moderoval som vyhlasovanie najlepších športovcov kraja a ďalšie športové podujatia…“
Vďaka hlásateľským aktivitám si ho všimol dlhoročný šéf organizačného výboru Medzinárodného maratónu mieru Ján Margita starší. „Maratón nielen organizoval, ale aj hlásil. Ponúkol mi, aby som to robil miesto neho, lebo to všetko nestíhal, nech si to skúsim. Svoj prvý maratón v úlohe komentátora som zažil v roku 1970. Pamätám si, že zvíťazil sovietsky maratónec Michail Gorelov. V tom čase technicky zabezpečovala informácie z trate prostredníctvom vysielačiek armáda… “
Atraktívna zmena
Gusto Halaša vítal v cieli z komentátorského stanovišťa veľké mená maratónskeho behu – Johna Farringtona z Austrálie, Keitha Angusa z Veľkej Británie, Japonca Takeši Soa, Kórejca Go Chun Sona, ktorého traťový rekord z roku 1978 časom 2:13:34 odolával 23 rokov…
Pamätá si štarty a ciele maratónov v desaťcentimetrovom snehu i v horúčavách, na štadióne Lokomotívy i na Námestí Maratónu mieru, štart na Čermeľskej ceste i prevratnú zmenu klasickej trate z Košíc do Sene a späť, na ktorej bežci pretekali v rokoch 1953 až 1988, za mestský okruh.
„Mestský okruh zatraktívnil túto náročnú disciplínu divácky aj pretekársky. Trať medzi Košicami a Seňou bola pre pretekárov fyzicky i psychicky mimoriadne náročná. Bežalo sa 21 kilometrov tam a 21 kilometrov späť po nudnej rovine, de facto priamke, po obrátke v Seni maratónci bežali často v silnom protivetre, medzi Košicami a Seňou bolo málo divákov, ktorí by bežcov povzbudzovali. Maratónci prežívajú najväčšiu krízu okolo 35. kilometra. To už síce na ceste videli veže dómu, tie však boli ešte stále strašne ďaleko, nehovoriac o cieli. Mestský okruh vytvára ideálne podmienky pre maratóncov i divákov, ktorí lemujú celú trať a môžu vidieť pretekárov v priebehu pretekov na viacerých miestach.“
Rozlúčka
Gusto Halaša v mladších rokoch hrával basketbal, venoval sa i ďalším športom. No na štart maratónu
či polmaratónu sa nikdy nepostavil.
„Nenašiel som v sebe tú silu či odvahu. Maratón je extrémne náročná, možno najnáročnejšia športová disciplína. Viem, čo si pretekári na trati vytrpia, ako tento šport bolí. Je fascinujúce, koľko úsilia a sebazaprenia, psychických i fyzických síl musí maratónec vynaložiť, aby vôbec dobehol do cieľa. Každý, kto zabehol maratón, má môj hlboký obdiv a úctu…“
Nestor športového komentovania, ktorého stretli a rešpektovali aj také komentátorské osobnosti ako Karol Polák, Štěpán Škorpil či Jozef Jarkovský, sa s maratónskym mikrofónom rozlúčil predvlani v rámci 97. ročníka MMM vo veku 80 rokov. „S pribúdajúcimi rokmi som cítil stále väčšiu zodpovednosť, ktorú sprevádza aj nervozita. Uvedomil som si, že priestor musia dostať mladší. Definitívne som chcel skončiť v roku 2019. Oznámil som to organizátorom, že končím, že by mali hľadať náhradu. Vlani ma však pozvali, aby som poslednýkrát spolukomentoval dobeh žien. Bolo to od nich veľmi milé. Dojali ma…“
Gusto Halaša však nebude chýbať v prvú októbrovú nedeľu na štarte a v cieli MMM ani tohto roku.„Budem si ho užívať. Ale už bez mikrofónu, len ako divák…“
Braňo Koniar: „Gentleman s mikrofónom“
„Gentleman s mikrofónom. To sú dve slová, ktoré sa mi spájajú s menom Gusta Halašu,“ hovorí Braňo Koniar, riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru.
„Tento nesmierne kultivovaný muž sa pri práci komentátora či moderátora dokonale odpútal od svojho civilného povolania a poslucháčom či divákom prinášal osobitým spôsobom pohľad na športové, kultúrne alebo spoločenské dianie. Strávil som s ním pri organizovaní maratónu dlhé tri desaťročia. Začínali sme, obrazne povedané, v smokingu pri slávnostnom vyhlasovaní víťazov v Dome umenia. Neskôr sa formáty síce menili, ale Gusto si v každej podobe a polohe udržal svoju osobitosť. Niektoré jeho formulácie a melodika sa
stali ako keby zvukovým manuálom MMM. Som rád, že som ho mohol pred toľkými rokmi spoznať a tešiť sa dodnes z jeho spoločnosti.“
Mikuláš Jesenský
Foto: Miroslav Vacula
Poznámka: Text bol uverejnený v mesačníku V skratke/Október 2021.
