Neslávny koniec slávneho hotela

Neslávny koniec slávneho hotela

Pred 150 rokmi, 14. augusta 1873, otvoril úspešný košický podnikateľ Leopold Schalkház na rohu Bercsényiho (dnes Rooseveltovej) a Hlavnej ulice v tom čase jeden z najhonosnejších hotelov v Uhorsku. Paradoxne, v roku 1963, teda pri jeho 90. výročí, hotel opustil posledný hosť a ikonickú budovu, ktorá patrila k dominantám mesta, zbúrali.

Nahliadnime do histórie ikonickej budovy, ktorú, žiaľ, v minulom režime zrovnali so zemou

Otec a syn

Na mieste niekdajšieho hotela Schalkház, na rohu tvoriacej sa Ružovej ulice (dnes Rooseveltova), postavili prvý obytný dom koncom 30. rokov 19. storočia. Jeho pôvodným majiteľom bol advokát Leopold Stiller.

V roku 1824 sa v Košiciach usadil Rakúšan Leopold Schalkhass (neskôr si pomaďarčil meno na Schalkház), ktorý pôsobil ako nájomca kaviarne v mestskej Redute. Budova s divadelným priestorom a kasínom stála na mieste budovy súčasného Národného divadla.

Od roku 1842 podnikal už spolu so synom Leopoldom, ktorý v roku 1855 kúpil Stillerov dom a zriadil v ňom hostinec. V budove mal veľkoobchod s vínom vlastnej produkcie. V roku 1858 hostinec prispôsobil aj na ubytovanie a prestaval na jednoduchší hotel.

Leopoldovi Schalkházovi mladšiemu sa mimoriadne darilo v podnikaní s vínom. Získal ocenenia na viacerých medzinárodných výstavách – v roku 1869 v Linzi, o rok neskôr v Szegede, v roku 1873 vo Viedni. Úspešný podnikateľ sa rozhodol na mieste hostinca  v roku 1873 postaviť prvotriedny hotel Schalkház.  Slávnostné otvorenie, na ktoré bolo pozvaných 900 hostí, sa uskutočnilo 14. augusta 1873.

Súčasťou hotela bola luxusná reštaurácia, v ktorej varili špičkoví kuchári a hostí obsluhoval dokonale vyškolený personál. Foto: Archív mesta Košice

Centrum mondénnej spoločnosti

Dvojposchodový hotel prvej kategórie patril k najhonosnejším vo vtedajšom Uhorsku. Pôvodne mal 76 izieb, štyri kúpeľne, bola v ňom aj veľká reštaurácia, tanečná sála, salónik a kaviareň, zo strany bočnej ulice aj hostinec. Hotel postavil známy košický staviteľ Peter Jakab, autorom projektov stavebnej časti bol architekt Lajos Frey u Budapešti, interiér navrhol Anton Herman z Viedne.

Hotel  Schalkház bol najchýrnejším košickým hotelom a zároveň centrom mondénnej meštianskej spoločnosti a košických bohémov, ktorí sa tu pravidelne schádzali v bežné dni, ako aj na spoločenských podujatiach, tanečných zábavách a plesoch. Hostí obsluhoval každému dobre známy personál, dlhoroční čašníci Karol Steurer, Matej Buttler, František Schubert.

Pravidelne tu hrávali cigánske kapely. Medzi najchýrnejších primášov patrili Vojtech „Béla“ Illés, Štefan Bundzik, ktorého cimbalová kapela tu hrávala vyše 50 rokov, Ján Orgován a mnohí ďalší primáši európskeho formátu so skúsenosťami z luxusných hotelov vo Viedni, Budapešti a Vysokých Tatrách.

Prvá filmová projekcia v Uhorsku

V roku 1879 zriadili vo dvore hotela, v ktorom „parkovali“ kone a záprahy, záhradnú reštauráciu, ktorú v roku 1897 prekryli presklenou konštrukciou. V roku 1890 pribudla čitáreň a herňa.  

Zo strany vedľajšej Bercsényiho ulice (dnes Rooseveltova) pristavali v roku 1886 k hotelu plesovú a koncertnú sálu v eklektickom štýle.

Tu predviedla istá viedenská kinematografická spoločnosť v dňoch 19. a 20. decembra 1896 prvé verejné premietanie filmu na území  vtedajšieho Uhorska. 

V rokoch 1895 –1898 mal reštauráciu v prenájme Alojz Szálassy, po ňom Jozef Mayer a od roku 1908 František Schubert.

Ikonickú budovu začiatkom roka 1964 zrovnali so zemou. Foto: TASR

Noví „hospodári“ ikonu zruinovali

V budove hotela, na jeho severnom nároží, sídlila začiatkom 20. rokov istý čas aj tzv. drevárska banka. Zo strany Bercsényiho ulice bol ružový a modrý salónik a priestor pred hotelom dlhú dobu slúžil ako stanovište fiakrov, neskôr taxíkov. V roku 1923 vtedajší majiteľ, akciová spoločnosť založená významnými košickými mešťanmi, predal hotel Moravskej banke, ktorá  ho vlastnila do roku 1939.

Po nových maďarských majiteľoch sa hotel v roku 1945 dostal pod národnú správu. Vtedy ho premenovali na Slovan. V roku 1949 prešiel do správy Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska a v roku 1953 celú budove so všetkými prevádzkami prevzal podnik Reštaurácie Košice. Do nádhernej historickej budovy však podnik neinvestoval, hotel žil iba zo svojej podstaty a jeho sláva nezaslúžene upadala. Poslední hostia zo „starého“ Slovanu odišli 1. októbra 1963. Začiatkom roka 1964 slávny hotel, ktorý dotváral špecifickú atmosféru Košíc, údajne pre havarijný stav zbúrali spolu so susediacimi budovami na Rooseveltovej a Hlavnej ulici. V 60. rokoch rozhodlo mesto o výstavbe nového hotela Sloven.

Mikuláš Jesenský (Zdroj: Ján Gašpar, Košice – pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach, I. časť)

Foto. Archív mesta Košice

Od Slovana po Hilton

Projekt nového Interhotela Slovana vypracovali v bratislavskom stredisku Štátneho projektového ústavu obchodu Brno. Jeho autorom bol Jiří Drahoš. Hotel disponoval viacerými strediskami. Jeho bar, ktorého interiér navrhla akademická maliarka Inez Tušnerová, bol podľa mienky mnohých odborníkov jeden z najkrajších v republike. V hoteli sídlila aj cestovná kancelária ČEDOK.

V prvý deň okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 sa hotel vo výstavbe stal miestom odporu Košičanov voči okupantom – z rozostavanej budovy hádzali robotníci tehly a stavebný materiál na vojenskú kolónu Sovietskej armády, ktorá prechádzala Námestím osloboditeľov. Okupanti opätovali útoky streľbou. Nový hotel, pokropený guľkami a krvou, otvorili 17. decembra 1971.

V roku 2006 bol hotel zaradený do prestížnej hotelovej siete Hilton. Po rozsiahlej prestavbe nový DoubleTree by Hilton otvorili 19. februára 2009.

(MJ)

Odporúčame

TOP články