Mesto chce programovo čeliť klimatickým zmenám

Mesto chce programovo čeliť klimatickým zmenám

Stále častejšie obdobia sucha, znižovanie zásob a kvality vody vo vodných nádržiach v dôsledku extrémnych horúčav, ale aj záplavy a zosuvy pôdy zapríčinené intenzívnymi dlhotrvajúcimi zrážkami a prívalovými dažďami, veterné smršte s možnými s možnými tornádami kategórie F1 alebo F2, zimy bez snehovej prikrývky. Katastrofické scenáre sa týkajú aj Košíc.


Mesto chce znižovať vlastnú zraniteľnosť, zvyšovať odolnosť a minimalizovať dopady klimatických zmien, ktoré ohrozujú celý svet. Dá sa vôbec zvrátiť navonok nezvratný proces?
„Mysli globálne, konaj lokálne!“ Autorom tohto výroku je prvý ponovembrový minister životného prostredia Československa, ekológ a publicista Josef Vavroušek.
Mesto Košice má ambíciu stať sa na Slovensku jedným z lídrov, ktorí na lokálnej úrovni dokážu programovo čeliť klimatickým zmenám. Začiatkom tohto roku prezentovalo spolu so zástupcami Karpatského rozvojového inštitútu strategický dokument – Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy (2022 – 2030).


Zraniteľnosť mesta

Adaptačný plán mesta na klimatickú zmenu vznikal takmer tri roky, počas ktorých boli vypracované detailné klimatologické analýzy, expozičné modelovania vĺn horúčav a povrchových záplav, tím odborníkov zozbieral obrovské množstvo dát, ktoré boli zasadané do systému geografického informačného systému.

Dokument je založený na inovatívnej metodike, ktorá je svojou komplexnosťou a detailnosťou unikátna na Slovensku. Plán, ako sa prispôsobovať očakávaným zmenám, znižovať zraniteľnosť a zvyšovať klimatickú bezpečnosť mesta, vychádza z klimatologickej a hydrologickej identifikácie najnebezpečnejších dopadov a najrizikovejších lokalít z pohľadu reálne jestvujúcich i predpokladaných zmien klímy.
„Priestorové alebo územné hodnotenie zraniteľnosti mesta, ktoré bolo zamerané na vlny horúčav a záplavy z prívalových zrážok, sme pripravovali v štvorcovej sieti s rozmermi 300 krát 300 metrov na ploche 75 kilometrov štvorcových,“ vysvetľuje riaditeľ a vedúci odborného tímu Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner.
Pri hodnotení rizík v jednotlivých mestských častiach odborníci vychádzali z merateľných faktorov, ako sú, okrem iného, spevnené a zelené plochy, nepriepustné povrchy, dopravná infraštruktúra, hustota zaľudnenia, počet rizikových skupín obyvateľov nad 75 rokov a do 4 rokov, skupín obyvateľov zo sociálne znevýhodneného prostredia, atď.


Opatrenia

Odborníci odporúčajú v snahe zmierňovať dopady zmeny klímy predovšetkým prírode blízke riešenia, akú sú tvorba nových plôch, vrátane nových parkov, s preferenciou suchu odolných druhov vegetácie, vytváranie sídelnej a vnútroblokovej zelene, tienenie spevnených plôch vzrastlými stromami, znižovanie citlivosti budov na vlny horúčav tepelnými izoláciami, vrátane vegetačných striech a fasád, premena areálov materských, základných a vysokých škôl na klimatické záhrady.
„Za najdôležitejšie považujeme, aby sa výstupy Adaptačného plánu, vrátane hodnotenia zraniteľnosti, premietli do Územného plánu mesta Košice, Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košíc a ďalších koncepčných materiálov, do rozhodovania o nových investíciách, do transformácie manažmentu zelene. Je nevyhnutné, aby samospráva vybudovala odbornú kapacitu v tejto oblasti. Kľúčová je zainteresovanosť odbornej i laickej verejnosti, aby sa napĺňanie adaptačného plánu stalo súčasťou nášho myslenia, každodenného života. Z kategórie fyzických opatrení je určite potrebné riešiť napríklad zachytávanie vody v čase intenzívnych zrážok ako prevenciu následkov povrchových záplav. Takto zachytenú vodu by sme mali vedieť využívať v období súch. Ale to je len jeden z mnohých príkladov, ktoré sú uvedené v Adaptačnom pláne,“ zdôraznil A. Šteiner.

V hre je naša budúcnosť

Na adaptačnom pláne mesta Košice spolupracovali s Karpatským rozvojovým inštitútom, odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavou, Ekonomickej fakulty Technickej univerzity Košice a spoločnosti DHI Slovensko (modelovanie zrážok) a sektoroví špecialisti z ďalších odborných organizácií.

Členmi spracovateľského kolektívu boli aj zástupcovia Útvaru hlavného architekta (ÚHA), ktorí sa aktívne podieľali na príprave podkladov a výstupov projektu.
Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy je pre ďalší územný rozvoj mesta mimoriadne dôležitý,“ hovorí architekt Martin Jerguš z ÚHA.
Platný územný plán mesta bol spracovaný v rokoch 1973 až 1975, čiže pred takmer 50 rokmi. A hoci bol v rokoch 1985 a 1993 aktualizovaný, zmeny a doplnky sa prijímajú ad hoc, často len na základe požiadaviek developerov. Akým spôsobom by malo mesto zabezpečiť plnenie adaptačného plánu v rámci dlhodobého plánovania jeho rozvoja?

„Je pravda, že najmä formálna stránka územného plánu, napríklad to, že nie je spracovaný na podklade katastrálnej mapy, sťažuje jeho užívanie a množstvo zmien a doplnkov nepridáva na jeho prehľadnosti a užívateľskom komforte. Nový územný plán je preto nevyhnutné zaobstarať čo najskôr a téma opatrení adaptácie na klimatické zmeny musí v ňom byť zmysluplne riešená. Hovorí o tom aj Zadanie nového územného plánu, schválené mestským zastupiteľstvom koncom roka 2016, ktoré ako jeden z hlavných cieľov uvádza, že je potrebné „zabezpečiť ochranu mesta pred povodňami a inými ohrozeniami územia a adaptabilnosť mesta na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy,“ dodáva M. Jerguš.

Aj primátor mesta Košice Jaroslav Polaček vníma obrovský potenciál Adaptačného plánu mesta na zmenu klímy, ktorý nadväzuje aj na aktivity súvisiace s kandidatúrou na titul Európske hlavné zelené mesto. „Som veľmi rád, že sme spolu s Karpatským rozvojovým inštitútom uzavreli ďalší míľnik našej spolupráce. Adaptačný plán nám na základe zozbieraných dát umožní zodpovednejšie a lepšie rozhodovať o ďalšom rozvoji mesta, napríklad pri tvorbe nového územného plánu, poskytne silné argumenty pri získavaní európskych grantov, no hlavne pomôže zmierniť dopady klimatických zmien na naše mesto. Verím, že sa aj vďaka tomuto plánu staneme inšpiráciou pre iné mestá a lídrom v systematickom riešení následkov klimatickej zmeny,” uviedol.


Najviac zraniteľné lokality

MČ Nad Jazerom: Slanecká (od Levočskej po Važeckú),
MČ Západ: Trieda SNP – Štúrova (od Univerzitnej nemocnice L. Pasteura po Steel Arénu),
MČ Juh: Južná trieda (od Námestia Osloboditeľov po Rybu),
MČ Staré Mesto: Štúrova – Palackého (od Steel Arény po Autobusovú stanicu) + Kuzmányho – ČSL Armády, Štefánikova – Gorkého – Komenského (od železničnej stanice po Aničku),
MČ Sídlisko KVP: Janigova.

Zraniteľnosť na záplavy

MČ Nad Jazerom: okolo Slaneckej a Jazera,
MČ Západ: medzi Štúrovou a Triedou SNP + okolie,
MČ Juh: Južná trieda a Rastislavova po Rybu + okolie,
MČ Staré Mesto: Štúrova od Auparku po Steel Arénu a medzi ČSL armády a Komenského + okolie (po Aničku),
MČ Dargovských hrdinov: Trieda arm. gen. Svobodu (od križovatky pri Tescu po OC Hornád).

Čo je Adaptačný plán mesta Košice

Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy (2022 – 2030) obsahuje víziu, ciele, programy na dosahovanie cieľov, ale tiež zásobník projektov a projektových ideí v jednotlivých programoch. Adaptačný plán bol realizovaný v rámci projektu „Verejnosť pomáha samospráve vytvárať klimaticky bezpečnejšie Košice“, ktorý pripravil a realizoval Karpatský rozvojový inštitút (KRI). Bol jedným z víťazných projektov v roku 2019 v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa a financovaný bol z Európskeho sociálneho fondu. Obsahuje výsledky širokého rozsahu aktivít v celkovej hodnote cca 299-tisíc Eur, z čoho KRI spolufinancoval cca 15-tisíc Eur. Mesto Košice sa na jeho financovaní nepodieľalo.

Opýtali sme sa poslancov


V súvislosti s Adaptačným plánom mesta Košice na klimatické zmeny požiadal mesačník Košice v skratke o odpovede na zaslané otázky poslancov – predsedu komisie mestského zastupiteľstva pre životné prostredie Zdenka Liptáka a jej členov Ladislava Rovinského a Ericha Blanára. E. Blanár na naše otázky neodpovedal, Z. Lipták zhrnul svoje odpovede do jednej.

1. Ako vnímate Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy?

Z. Lipták:

Ak by ste z daného materiálu vybrali fotky a mapy Košíc, tak tento materiál ( 90% textu) viete použiť v každom meste na Slovensku. Je ukážkou toho, ako sa státisíce z eurofondov ci iných verejných zdrojov „využívajú“ na nič neriešiace materiály. Materiál sa vola plán a plán by mal byť o postupnosti krokov v časovom horizonte. Ale nie je. Daný materiál by mal priniesť aj odpovede na otázky 3 a 4, ktorý je však vo všeobecnej rovine, ktorá je nám roky známa.
Vnímam ho ako vykročenie. Indikátory predstavujú mierky, podľa ktorých máme merať posun v jednotlivých oblastiach – chýba mi definovanie merateľného cieľového stavu. Cieľový stav nevidím ani v Akčnom pláne rozvoja mesta na roky 2022 – 2024. Aspoň v ňom by mali byť definované časovo i obsahovo merateľné ciele a kroky. Z akčného plánu sa dozvieme len koľko finančných prostriedkov na ktorý bod minieme.

L. Rovinský:

Vnímam ho ako vykročenie. Indikátory predstavujú mierky, podľa ktorých máme merať posun v jednotlivých oblastiach – chýba mi definovanie merateľného cieľového stavu. Cieľový stav nevidím ani v Akčnom pláne rozvoja mesta Košice na roky 2022 – 2024. Aspoň v ňom by mali byť definované časovo i obsahovo merateľné ciele a kroky. Z akčného plánu sa dozvieme len koľko finančných prostriedkov na ktorý bod minieme.
 

2. Ktoré z odporúčaní uvedených v adaptačnom pláne považujete za kľúčové z pohľadu znižovania zraniteľnosti mesta a zvyšovania jeho klimatickej bezpečnosti? 

L. Rovinský:

Pre skutočné zvýšenie klimatickej odolnosti mesta je nevyhnutné, aby sa realizovalo všetkých osem navrhovaných opatrení, z ktorých spomeniem aspoň dve: 1. aby sa reakcia na zmenu klímy stala prioritou v politickej a rozvojovej agende mesta. 2. aby sa zvýšila a skvalitnila informovanosť širokej verejnosti v tejto oblasti a vytvorili nástroje na zapojenie ďalších subjektov do realizácie adaptačného plánu.
 

3. Ako by sa mal adaptačný plán premietnuť do praxe?

L. Rovinský:

Zmeny by mali byť viditeľné v zelenej a modrej infraštruktúre (parky, Borovicový lesík, Hornád, Mlynský náhon, Myslavský potok, Račí potok) a v organizácii dopravy – ekologizácia, smart riešenia dynamickej a statickej dopravy a skutočnej preferencie mestskej hromadnej dopravy.
 

4. Kto a akým spôsobom by mal koordinovať jednotlivé aktivity a hodnotiť účinnosť adaptačného plánu? 

L. Rovinský:

Koordinátorom by malo byť mesto v spolupráci s odbornými organizáciami za účasti občanov. Pre zabezpečenie plnenia adaptačného plánu je potrebné, aby sa vytvorila v samospráve mesta dostatočná odborná kapacita v tejto oblasti a aby sa téma zmeny klímy premietla do inštitucionálneho usporiadania samosprávy.

 5. Platný územný plán mesta bol spracovaný v rokoch 1973 až 1975, čiže pred takmer 50 rokmi, a hoci bol v rokoch 1985 a 1993 aktualizovaný, zmeny a doplnky sa prijímajú ad hoc, často len na základe požiadaviek developerov. Akým spôsobom by malo mesto zabezpečiť plnenie adaptačného plánu v rámci dlhodobého plánovania rozvoja Košíc?

L. Rovinský:

V platnom územnom pláne mesta v regulatívoch otázky zmeny klímy riešené neboli. Asi by bola potrebná jeho revízia. Pre implementáciu Akčného plánu je dôležitá bližšia špecifikácia území, kde je potrebné znižovať zraniteľnosť, prípadne vyberať cielené adaptačné opatrenia.

(MJ)

Mikuláš Jesenský

Ilustračné foto: Miro Vacula

Vložiť komentár

Odporúčame

Top články