Máme čo oslavovať, svet nám môže závidieť

Máme čo oslavovať, svet nám môže závidieť

Tohto roku oslavujeme Deň mesta už po 27-krát. Tradíciu, v rámci ktorej si pripomíname jeden
z najvýznamnejších medzníkov v dejinách Košíc, podľa nášho vzoru prevzali mestá a obce na Slovensku i v zahraničí.

„Hneď na prvom ročníku sa na oslavách zúčastnil aj prezident Michal Kováč, ktorý bol na „košickom hrade“ pasovaný za rytiera,“ s úsmevom spomína zakladateľ tradície, bývalý primátor Košíc a prezident republiky Rudolf Schuster. „Pozvanie prijal aj primátor Miškolca a hneď na ďalší rok zorganizoval oslavy aj vo svojom meste, potom založili túto tradíciu v Budapešti, v Užhorode a v ďalších mestách. Neskôr sa na oslavách zúčastnili aj primátori partnerských miest, ktorí sa inšpirovali Košicami a podľa nášho vzoru dnes oslavujú.“

TAJNÝ ARCHÍV

Vedúca Archívu mesta Košice Mária Hajduová hrdo odomyká starú, masívnu trezorovú skriňu. Špeciálne dva zámky maskované kovovými kvetmi, po jednom na oboch krídlach dverí, sa otvárajú štyrmi kľúčmi.

„V minulosti slúžila ako mestská pokladnica, neskôr
v nej bol uložený tajný archív s najcennejšími dokumentmi mesta. Na otvorenie bolo potrebné vždy zvláštne povolenie. Otvoriť sa mohla len v prítomnosti richtára, notára
a archivára, pričom každý mal iný kľúč a zakaždým sa
o tom spísala zápisnica,“
prízvukuje vedúca archívu.

V bielych bavlnených rukavičkách opatrne vyberá
z drevenej skrinky poskladanú listinu. Zrazu máte pocit, akoby vás ovanul duch stáročí.

SVETOVÝ UNIKÁT

Na pergamene je úhľadným rukopisom napísaný latinský text so stopou po pečati kráľa Ľudovíta Veľkého. Panovník v ňom oznamuje, že na žiadosť mešťanov udeľuje mestu Košice (Cassa) privilégium používať erb mesta. Erbovú listinu vydal v Diósgyőri „druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369“, teda 7. mája.

„Je to svetový unikát. Žiadne iné mesto na svete nemá zachovanú staršiu erbovú listinu potvrdenú panovníkom. Erby v tých časoch udeľovali len šľachticom, nikdy nie mestám, teda právnickým osobám. Navyše, erbové listiny vydali mestu aj ďalší traja králi – v roku 1423 Žigmund, v roku 1453 Ladislav V. a nakoniec v roku 1502 Vladislav II. Ani toto nemá
vo svete obdobu. Máme teda naozaj čo oslavovať. Svet nám môže závidieť,“
usmieva sa vášnivá propagátorka archívneho dedičstva Košíc M. Hajduová.

Erbové listiny Košíc majú nevyčísliteľnú hodnotu.
Keď v roku 1979 zapožičal mestský archív dve
z nich na výstavu v Rakúsku, každá bola poistená na 100-tisíc dolárov. V tých časoch obrovská suma…

ZROD TRADÍCIE

Nápad zorganizovať Deň mesta Košice práve 7. mája, teda pri príležitosti vydania prvej erbovej listiny,
sa zrodil počas pôsobenia Rudolfa Schustera
vo funkcii primátora práve v mestskom archíve.

„Po páde režimu a zmene spoločenského zriadenia zanikla väčšina sviatkov, ľudia síce mali chlieb,
no chýbali im hry, Košičania sa ani nemali kde stretnúť,“
spomína dlhoročný šéf archívu, autorita v oblasti histórie mesta Jozef Kirst. „V archíve sme uvažovali nad formou i viacerými termínmi osláv, ktoré by spojili celú komunitu.“

Jedným z možných termínov bol prvý pondelok po Troch kráľoch. V ten deň totiž Košičania
v minulosti každý rok volili svojho richtára. Pohrávali sa s myšlienkou zorganizovať oslavy pri príležitosti jedného zo štyroch výročných trhov mesta či výročia najstaršej písomnej zmienky o Košiciach z roku 1230.

„Vylučovacou metódou sme sa dostali k 7. máju. Kultúra mesta sa totiž meria najmä jeho históriou. Navyše, tento termín vyhovoval po každej stránke – počasie je v tom čase zväčša priaznivé, v meste sú ešte študenti, fungujú kultúrne inštitúcie. V marci 1995 som zdôvodňoval v mestskom zastupiteľstve návrh na oslavy Dňa mesta, ktorý som pripravil, v máji sme ich už otvárali. Len sme tŕpli, s akou odozvou sa stretnú
u Košičanov,“
hovorí J. Kirst.

DAVOVÝ OŠIAĽ

V ďalších rokoch oslavy Dňa mesta Košíce nabrali spád. Bitka o kúsok zo 627 metrov dlhého makovníka, ktorý symbolizoval 627. výročie vydania prvej erbovej listiny, so zlatým prsteňom uprostred na stole mesta, Košické Benátky na Mlynskom náhone a neskôr na jazere, 65-tisíc tanečníkov macareny, zápis do Guinnessovej knihy rekordov v razení mincí, ale aj koncert svetoznámeho tenoristu Luciana Pavarottiho a ďalších umeleckých osobností, spustenie potôčika na Hlavnej, slávnostné otvorenie jazierka v Mestskom parku a množstvo ďalších podujatí, na ktorých má zásluhu Rudolf Schuster, vyvolali doslova ošiaľ.

„Pamätám si, že sa ozvalo veľa kritikov, dokonca ma chceli za to odvolať z funkcie. Podarilo sa mi však zmobilizovať mestské časti, sponzorov, Košičanov, vytvoriť pre nich priestor na stretnutia s priateľmi, tešiť sa zo života, oživiť historické jadro, ktoré v tom čase bolo po šiestej večer mŕtve. Košičania žijú oslavami Dňa mesta aj po 27 rokoch, i keď ich koronavírus tvrdo zasiahol. Zrejme to nebol až taký zlý nápad,“ šibalsky zažmurká exprimátor a exprezident Rudolf Schuster.

Autor: Mikuláš Jesenský

Odporúčame

TOP články