Tohto roku si pripomíname 30. výročie vzniku Ústavného súdu SR. Od svojho ustanovenia 1. januára 1993 sú jeho sídlom Košice. Nahliadnime do histórie dvoch budov, ktoré sa spájajú s pôsobením garanta ústavnosti a ochrancu základných ľudských práv na Slovensku.
Csákyho – Dessewffyho palác
Prvým sídlom ústavného súdu bola jedna z najhonosnejších budov Košíc, klasicistický Csákyho-Dessewffyho palác na Hlavnej ulici 72. V rokoch 1801- 1805 ho dal na stredovekých základoch rodičovského barokového domu vybudovať gróf Anton Csáky mladší. Po smrti Antona Csákyho sa sobášom s jeho dcérou Alojziou v roku 1819 stal majiteľom paláca gróf František Dessewffy.
Keďže gróf Dessewffy sa často zdržiaval na svojom rodovom statku vo Finticiach, reprezentatívnu budovu dával k dispozícii vzácnym hosťom. V máji 1821 tu prenocoval ruský cár Alexander I., v júni až auguste 1849 tu bolo ubytované ruské veľkoknieža Konštantín, v roku 1877 aj bavorský princ Leopold, ktorý Košice navštívil v sprievode svojho svokra, cisára Františka Jozefa I. Aj ďalšie roky boli v znamení nemenej významných hostí, dôležitých stretnutí a rokovaní – napríklad palác bol 29. decembra 1918 dejiskom odovzdania štátnej moci československým orgánom.
Po zoštátnení v rokoch 1952 mala budove svoje priestory Východoslovenská galéria, ktorá sa v roku 1992 presťahovala do Župného domu (bývalého Domu Košického vládneho programu). V roku 1993 sa palác stal po rekonštrukcii sídlom Ústavného súdu SR, ktorý v nej pôsobil do roku 2006, keď sa presťahoval do vlastných priestorov – bývalých Jiskrových kasární na tiež Hlavnej ulici. Zmenu sídla si vyžiadala predovšetkým nedostatočná kapacita prenajatej budovy a vysoké nájomné.
Uvoľnené priestory, veľkú časť prízemia a poschodia, malo od roku 2009 v prenájme kníhkupectvom Panta Rhei. V roku 2021 budovu kúpilo Maďarsko zastúpené ministerstvom zahraničného obchodu a zahraničných vecí. Po rozsiahlej rekonštrukcii v nej bude sídliť Generálny konzulát Maďarska.
Jiskrove kasárne
Historická pohľadnica súčasného sídla Ústavného súdu SR, vydaná okolo roku 1920, dokumentuje hlavný objekt kasární, ktorý bol postavený v rokoch 1890 – 1892 podľa projektov Mihálya (Michala) Répászkeho. Budova sa stala sídlom štábu cisárskeho a kráľovského 34. pešieho pluku a zároveň tu boli kancelárie 67. cisársko-kráľovského pešieho pluku.
Od roku 1910 časť kasární slúžila mestskej polícii a po roku 1918 policajnému riaditeľstvu, ktoré sa v roku 1931 presťahovalo do novej vlastnej účelovej budovy na Moyzesovej okružnej – kde je doposiaľ. Kasárne, kam sa nasťahovala 11. poľná delostrelecká brigáda, pomenovali po vojvodcovi Janovi Jiskrovi z Brandýsa. Komplex budov slúžil aj v bývalom režime armáde. V objekte bolo aj známe kníhkupectvo Naše vojsko.
Po Nežnej revolúcii 1989 sa povinná základná vojenská služba začala postupne skracovať až nakoniec v roku 2005 ju úplne zrušili. Nevyužitý objekt na Hlavnej ulici č. 110 v roku 2002 zmluvou o bezodplatnom prevode majetku štátu previedlo Ministerstvo obrany SR do správy Ústavného súdu. Po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá si vyžiadala náklady 199 miliónov Slovenských korún (približne 6,6 milióna eur), sa v roku 2006 do objektu presťahoval Ústavný súd SR. V súčasnosti sídli v troch budovách, ktoré tvoria jeden ucelený komplex. V budove na Hlavnej ulici majú svoje kancelárie sudcovia Ústavného súdu SR, v objekte na Mäsiarskej ulici je vchod pre verejnosť, hlavná pojednávacia sieň, podateľňa, pracoviská zamestnancov Kancelárie Ústavného súdu SR, knižnica a archív, v budove na Zbrojničnej ulici sú ubytovacie kapacity pre zamestnancov ÚS SR s trvalým pobytom mimo Košíc.
Keď budete stáť pred hlavnou budovou na Hlavnej ulici, zrejme vašej pozornosti neunikne tvár situovaná na priečelí objektu. Je to tvár Justície – bohyne spravodlivosti, ktorá má zaviazané oči, aby nevidela účastníkov pojednávania. Autorom diela je Martin Ščepka.
Ľudovít Korotnoky, MJ
Historické pohľadnice: Archív Ľudovíta Korotnokyho
Foto: Gabriel Bodnár
