Pred 130 rokmi zaviedli v Košiciach mestskú hromadnú dopravu
Zrod mestskej hromadnej dopravy v Košiciach sa viaže k dátumu 14. máj 1891, kedy Ministerstvo obchodu v Budapešti povolilo výstavbu konskej pouličnej koľajovej železnice. O rok neskôr začala konskú dopravu postupne nahrádzať parná trakcia. V dnešnom pokračovaní nášho historického seriálu sa budeme venovať prestavbe parnej železnice na elektrickú.
Dňa 15. januára 1911 uzavreli mesto Košice a berlínska firma Gesselschaft für Bau und Betrieb von Eisenbahnen, Henning Hartwich & Co. (Spoločnosť pre výstavbu a prevádzku železníc, Henning Hartwich & Co.) zmluvu o výstavbe električkovej koľajovej dráhy. Ministerstvo obchodu v Budapešti zmluvu schválilo 10. októbra 1912 a následne zaregistrovalo spoločnosť s názvom Kassai villamos közúti vasút, r. t. , (Košické elektrické pouličné železnice, a. s. – ďalej KVKV). Na základe výnosu ministerstva obchodu pristúpila berlínska firma k výstavbe tratí.
Vo februári 1913 boli dodané stĺpy trakčného vedenia. Popri rozbiehajúcej sa výstavbe koľají sa tak mohla rozbehnúť aj montáž vedenia. Za dobrého počasia sa robotníkom podarilo postaviť denne 500 až 600-metrový úsek vedenia a 300 až 400-metrový úsek koľají. Na Hlavnej ulici boli použité štylizované druhy stĺpov, podobné ako stĺpy verejného osvetlenia. Mimo centra osadzovali jednoduchšie kovové a v okrajových častiach drevené stĺpy.
Začiatkom apríla 1913 boli dodané komponenty pre výstavbu čakární. Tie boli navrhnuté na siedmich miestach – pri Verejnom cintoríne, Franckovej továrni, na Alžbetinom námestí (Nám. osloboditeľov), Námestí Františka Jozefa (Námestie Maratónu mieru), pri Nápravnovýchovnom ústave (dnes areál Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie), Továrni na klince (bývalá továreň v Čermeľskom údolí) a v Čermeli. Prvých šesť čakární bolo postavených z ocele na základe budapeštianskeho vzoru. V Čermeli bola z dreva a tehál vo švajčiarskom štýle postavená secesná budova konečnej zastávky.
V októbri uverejnila košická tlač prvé oficiálne návrhy na intervaly spojov. Po Hlavnej ulici mali premávať električky každých 6 minút, takisto aj po Bethlenovej okružnej (Kuzmányho). Do Čermeľa a na cintorín sa malo jazdiť každých 12 minút. Jazdiť mali sólo vozne, výnimkou malo byť len letné obdobie a obdobie Dušičiek, keď sa počítalo s vypravovaním väčších súprav. Odhadovalo sa, že v prípade pekného letného počasia sa do Čermeľa prepraví 1000 až 1500 ľudí za hodinu.
Osobnú električkovú dopravu slávnostne uviedli do prevádzky 28. februára 1914 o 9:00 za prítomnosti veľkého množstva občanov mesta pred radnicou a divadlom v centre mesta.
Zdroj: Tatranský, A.: Košické koÉaje 1891 – 2004
