Bola jednou z prvých rómskych novinárok a novinárov v bývalom Československu. Po Nežnej revolúcii ju v roku 1990 voliči zvolili do slovenského parlamentu na kandidátke VPN. Ako poslankyni sa jej podarilo presadiť oficiálne uznanie rómskeho etnika za národnostnú menšinu. Založila prvé rómske profesionálne divadlo na Slovensku Romathan, prvé rómske periodikum Romano ľil, Nadáciu Dobrá rómska víla Kesaj, súkromnú školu s rómskym vyučovacím jazykom, spolu s dcérou Martinou vydala veľký slovensko-rómsky a rómsko-slovenský a slovník… Košičanka Anna Koptová patrí medzi 28 osobností, ktoré si pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky prevzali z rúk prezidentky SR Zuzany Čaputovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Čo pre teba štátne vyznamenanie znamená?
Ocenenie úsilia a každodennej práce nielen mňa, ale aj mojich kolegov. Mala som šťastie, že osud mi poslal do cesty skvelých odborníkov, inšpirátorov, vytrvalcov, ktorí túžili po zmene vo svojom i verejnom živote. Aj preto vnímam vyznamenanie ako úprimné poďakovanie všetkým a za všetko čo vykonali v duchu kréda našej nadácie: Lásku a pomoc môže dostať len ten, kto sám lásku a pomoc dáva.
Čo sa zmenilo v živote Rómov počas 30 rokov samostatného štátu?
Na jednej strane nám vyrástla nová, vzdelaná generácia Rómov, ktorá nepopiera svoje korene a angažuje sa vo verejnom živote. Na druhej strane nepomerne väčšia skupina občanov sa prepadla sociálnym sitom a v časoch, keď celá spoločnosť cíti isté existenčné ohrozenia, táto časť obyvateľstva zvyčajne býva terčom frustrácie radikálnejších skupín slovenskej populácie.
Po novoročnej lúpežnej vražde v Michalovciach, ktorú spáchal jeden z miestnych Rómov, predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba prostredníctvom sociálnych sietí vyzýval občanov, aby vytvorili domobranu „na ochranu slušných ľudí“. Čo si o tom myslíš?
Každá paušalizácia je pre spoločnosť nebezpečná. Extrémisti stále hľadajú a budú hľadať svoje terče, aby zbierali politické body, rozdúchavajú vášne. Dialo sa to a bude sa to diať. Vždy.
Napriek množstvu rôznych rezolúcií, koncepcií a projektov financovaných aj zo zdrojov Európskej únie veľká časť Rómov žije v katastrofálnych podmienkach. „Je hanbou a škandálom pre Slovensko i Európsku úniu (EÚ), že Rómovia v osadách žijú v 21. storoční ako v stredoveku,“ uviedol člen Výboru pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu (EP) Younous Omarjee počas vlaňajšej návštevy Slovenska. Prečo nedokážeme efektívne využiť prostriedky z EÚ určené na integráciu marginalizovaných rómskych komunít?
Nechcem generalizovať. Ale, aby došlo k žiadúcim zmenám, musia byť všetky strany zainteresované v tomto procese úprimné a zodpovedné. Pozitívnym príkladom môže byť Luník IX, ktorý hoci pomaly, no predsa len mení svoju tvár. Fandím starostovi a Magistrátu mesta Košice, aby v tomto chcení vytrvali.
V rozhovore pred Denník N si sa vyjadrila, že považuješ za zbytočnú inštitúciu Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Prečo?
Pretože skutočné kompetencie sú na ministerstvách. V deväťdesiatych rokoch, keď sa úrad kreoval, do jeho štatútu sme navrhovali konkrétne výkonné právomoci a, prirodzene, žiadali sme, aby mal aj vlastný rozpočet. My sme ho vnímali ako inštitúciu, ktorá bude povzbudzovať emancipáciu príslušníkov rómskej menšiny a podporovať aktivity, ktoré budú viesť k tomuto cieľu. Úrad dodnes nemá kompetencie, nemá rozpočet a vlastne nie je za nič zodpovedný. Podľa štatútu môže akurát radiť a navrhovať riešenia, stratégie, z ktorých väčšina skončila neúspechom. Myslím si, že väčšina doterajších vlád sa existenciou úradu len obhajuje pred medzinárodnými inštitúciami.
Pri sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa k rómskej národnosti prihlásilo 156 000 občanov. Podľa Atlasu rómskych komunít a odhadov samospráv žije na Slovensku približne 450 000 Rómov. Prečo sa väčšina Rómov nehlási k svojej národnosti?
Je tu veľa príčin a dôvodov. Od historických až po dnešné, povedala by som, civilizačné. Mnohí nevnímajú rozdiel medzi štátnym občianstvom a príslušníkom národa, resp. národnosti. Žijú na Slovensku a sú občanmi Slovenska. Žiaľ, dimenziu kategórie „národnosť“ nepociťujú ako podstatnú.
Čo považuješ za svoj najväčší životný úspech?
Neviem. Žiaden úspech by sa nepodarilo dosiahnuť, keby na začiatku mojej cesty neboli moji odvážni rodičia, súdržní súrodenci, môj manžel a moje dcéry. A, prirodzene, ľudia, ktorí spolu so mnou menili kvalitu svojho života, a tým ovplyvňovali aj verejný náhľad na otázky spojené s riešením postavenia a miesta Rómov v slovenskej spoločnosti. Všetkým ďakujem, že to so mnou vydržali a zvládli.
Medzi ocenenými osobnosťami bol aj riaditeľ MMM Branislav Koniar
„Udelené ocenenie ma samozrejme potešilo. Keďže návrhy a nominácie boli zverejnené až v závere roka, priznám sa, bol som i mierne zaskočený. Na samotnom pódiu som sa cítil byť aj akýmsi vyslancom ľudí, ktorí sa po celé generácie obetavo a s láskou venujú hodnotám spojeným s tradíciou maratónu v našom meste,“ uviedol B. Koniar po prevzatí Medaily prezidenta SR za významné zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu. „Okrem samotného ocenenia si z tohto večera odnášam i potešenie zo stretnutia s ďalšími ocenenými osobnosťami, s ľuďmi, ktorí sa dokázali v často neľahkých podmienkach presadiť a obohatiť svojimi výsledkami a postojmi našu spoločnosť“.
Mikuláš Jesenský
