Pred 80 rokmi sa v Košiciach skončili vojnové útrapy

Pred 80 rokmi sa v Košiciach skončili vojnové útrapy

Po ťažkých stratách nemeckých vojsk v Sovietskom zväze a zároveň otvorení západného frontu, kde sa spojencom podarilo priblížiť k hraniciam Tretej ríše, sa karta v 2. svetovej vojne obrátila – z východného vojnového frontu začala smerom na Nemecko postupovať Červená armáda.

V októbri 1944 sa odohrala krvavá Karpatsko-Duklianska operácia, ktorá započala proces oslobodzovania územia Slovenska.

Ťažké boju v Slanských vrchoch

K východoslovenskej metropole sa 1. gardová armáda usilovala prebiť už v decembri 1944. Košice boli dôležitým komunikačným uzlom na východnom Slovensku, preto sa nepriateľské vojská stoj čo stoj usilovali mesto udržať. V meste boli vybudované dôležité muničné sklady či umiestnený arzenál vojenskej technicky, obe potrebné pre zásobovanie frontu.

Červenej armáde sa do cesty k oslobodeniu východného Slovenska postavila hradba Slanských vrchov, v ktorých sa nemecká armáda opevnila v postavení Gizela (Gizella Stellung). Išlo o precízne vybudované obranné pásmo, kde sa niekoľko týždňov viedli ťažké boje. Toto postavenie sa tiahlo od vrchu Veľký Milič na terajšej slovensko-maďarskej hranici až po Vranov nad Topľou.

Verejná poprava

Dňa 16. decembra 1944 sovietska armáda prekročila Slanské vrchy a vstúpila na územie košického okresu. Vo večerných hodinách toho istého dňa sa pri Skároši odohrali ťažké boje.

Sovietsky front sa 20. decembra priblížil ku Košiciam na vzdialenosť 20 km. V Košiciach sa to prejavilo opakovanými leteckými náletmi, v mnohých úradoch a závodoch sa zastavila práca.

Mesto v tom čase riadila fašistická Strana šípových krížov, ktorá sa ujala moci v Maďarsku 15. októbra 1944. Jej predstavitelia zaviedli v Košiciach teror a prenasledovali každého, kto čo i len sympatizoval s ich nepriateľmi. Výsledkom ich brutality boli deportácie ako i popravy nepohodlných osôb. Napríklad župan mesta Košice G. Gyarmáti dal 6. januára 1945 príkaz na verejnú  popravu. Na Hlavnej ulici vtedy obesili na stromoch 12 osôb, medzi ktorými boli komunisti, partizáni i Židia.

Západokarpatská operácia

Začiatok roku 1945 bol charakteristický ofenzívnymi akciami Sovietskej armády na celom sovietsko-nemeckom fronte, ktorý sa tiahol od severného Baltu až po Karpaty. Oslobodiť východné a juhovýchodné Slovensko mali za úlohu vojská 4. a 2. ukrajinského frontu. Západokarpatská operácia vojsk týchto dvoch ukrajinských frontov prebiehala od polovice januára do konca februára 1945. Zúčastnilo sa v nej okolo 73 divízií, 9918 diel, 463 tankov a 1283 lietadiel. V jej priebehu bolo oslobodené veľké územie Slovenska, na ktorom žilo okolo 1,4 milióna ľudí. V priebehu oslobodzovacích bojov bolo porazených takmer 20 nepriateľských divízií, do zajatia padlo okolo 140 tisíc nepriateľských vojakov.

Tvrdý odpor nemeckých jednotiek

Boje v blízkosti Košíc sa začali 12. januára 1945, keď sa zbory 18. armády pod velením gemerálmajora Gastiloviča pokúsili prelomiť nepriateľskú obranu juhozápadne od Košíc, medzi Čečejovcami a Budulovom. Boje v tomto priestore trvali vyše týždňa bez výraznejšieho úspechu.

Nemci tu vytvorili silnú obrannú líniu Dora Stellung. V snahe o  prelomenie týchto obranných postavení pripravilo velenie nový úder na Košice opäť od juhu, tentoraz od obce Seňa. Týmto smerom zaútočila 237. strelecká divízia gardového plukovníka Tetenka za podpory tankov a samohybného delostrelectva. Do boja boli zapojené 5. gardová tanková brigáda, 159. pevnostná brigáda, 108. gardový samohybný delostrelecký pluk a ďalšie menšie jednotky. Útok týchto jednotiek sa stretol hneď od začiatku s tvrdým odporom.

Sovietska pechota dosiahla po urputných bojoch len menšie úspechy. Podporovaná tankami a samohybnými delami, smerovala ku Gyňovu a Bočiaru a zmocnila sa Belže. Nemecké jednotky bránili tento úsek až 25 tankami a často vyrážali do protiútokov. Najzúrivejšie boje sa rozpútali medzi Belžou a Grajciarom. Neďaleko od Hanisky sa útok sovietskych vojsk zastavil.

Brutalita fašistov

I v tomto čase sa prejavila brutalita fašistickej Strany šípových krížov. Večer 17. januára zobrali skupinu väzňov, nepriateľov režimu, naložili ich na nákladné auto a nechali ich vystúpiť na lúke pri Ťahanovskom tuneli. Postavili ich do radu, tvárou k lesu a surovo postrieľali.

Mária Vantúchová bola jediná, ktorá sa zo skupiny zachránila. Po výstreloch sa  spamätala až na hroznú zimu a ticho, ktoré ju obklopovalo. Prebrodila sa cez studenú vodu Hornádu a dostala sa do lesa. Nad ránom ju celú skrehnutú našli ležať v bezvedomí v jednej záhrade v Ťahanovciach.

Nočný rozkaz

Vývoj situácie na fronte pred Košicami, rovnako ako na celom úseku východného frontu, bol pre Nemcov veľmi nepriaznivý. V noci na 18. januára sa v dôsledku úspešného postupu sovietskych vojsk v južnom Poľsku, pri ktorom začali postupne obkľučovať fašistické vojská bojujúce aj na severe východného Slovenska, rozhodol nepriateľ pomaly ustupovať i na fronte pred Košicami smerom na západ. Obranné línie Dora Stellung a Gisela Stellung Nemci opúšťajú ale za sebou nechávajú silné zadržiavacie oddiely s úlohou spomaľovať sovietsky postup a pomáhať svojím ustupujúcim vojskám v bezpečí opustiť bojovú líniu.

Veliteľ 18. ukrajinskej armády cez noc na 18. januára zavelil na ďalší útok na Košice od Sene a aj v novom smere, od Moldavy nad Bodvou. Do útoku sa zapojila 237. strelecká divízia v spolupráci s 95. streleckým zborom a prápormi 159. pevnostnej brigády. Do rána 18. januára zničili sovietske vojská nepriateľa v Gyňove, Grajciari a Bočiari. V priebehu 18. januára a v noci na 19. januára sa pechota, podporovaná tankami 5. gardovej tankovej brigády a 108. gardového samohybného delostreleckého pluku, predierala líniou oslabených ale stále aktívnych nepriateľských obranných postavení pred Košicami, bojujúc s krycími jednotkami nemeckej 254. pešej divízie a prekonávajúc mínové polia.

Andrej Doboš: „Oslobodenie Košíc“.

Boje v centre mesta

Pamätná tabuľa obetiam fašizmu, ktoré popravili na Hlavnej ulici

V hlavnom útočnom smere 238. streleckej divízie nemecké zadržiavacie oddiely ustupujú a posledné obranné línie v tesnej blízkosti Košíc sú úplne prelomené.  Posledné nemecké a maďarské jednotky ustupujú k južným a juhovýchodným okrajom Košíc.

Aj napriek jasnej prevahe sovietskych vojsk, ozbrojené skupiny bránia ich vstupu do mesta. Ako prví sa 19. januára do Košíc prebíja z juhozápadu 3. strelecký prápor pod velením kapitána Gricaneka zo zostavy 941. streleckého pluku s prieskumníkmi. Neskôr od juhovýchodu prichádza 838. strelecký pluk spolu s tankami 5. gardovej tankovej brigády a za krátko vstupuje aj 835. strelecký pluk. V centre mesta dochádza ešte k bojom – nemecké a maďarské skupiny vojakov sa ukrývajú v domoch  odkiaľ pália na prichádzajúcich vojakov. Vstupujúce divízie ale v rýchlom čase obsadzujú celé mesto a do obeda ho majú plne pod kontrolou.

Obavy Košičanov

Obyvatelia Košíc sa v tento deň oslobodenia skrývali v domoch a pivniciach. Až keď ustáli pouličné boje, odvážili sa von a keď zistili, že z mesta odišli poslední nepriateľskí vojaci, s radosťou vítali osloboditeľov. Žiadne veľké oslavy víťazstva a oslobodenia Košíc sa však nekonali, 18. armáda 4. ukrajinského frontu pod vedením gen. Petrova s veľkým počtom divízii, plukov a práporov pokračovala v stanovených bojových úlohách a smerovala ďalej na západ od Košíc. Obranou mesta bola poverená časť divízie, ktorá sa najviac podieľala na oslobodení Košíc. S jedným delostreleckým práporom 835. pluku a s výcvikovou rotou divízie tvorili posádkovu službu v meste. Správcom posádky bol menovaný zástupca veliteľa pre strelecké divízie, plukovník Ždanov.

Síce priamo v meste k veľkým stretom nedošlo, ale boje v jeho okolí si vyžiadali životy troch tisícok vojakov Červenej armády. Veľké straty pocítili aj nepriateľské vojská. Padlo do 3300 vojakov a dôstojníkov a zajatých bolo vyše 904 osôb. Zničených bolo 8 diel a mínometov, 20 tankov a samohybných diel, 122 guľometov a množstvo ďalšieho vojnového materiálu.

Košice boli definitívne oslobodené 19. januára 1945.

Peter Anna, Archív mesta Košice

Ferenc Szálasi, vodca fašistickej strany Šípové kríže, ktorá v Košiciach nechala v januári 1945 popraviť odporcov režimu, bol rodený Košičan.

Košice – hlavné mesto Československa

Košice, ktoré boli prvým veľkým oslobodeným mestom na území Československa, sa dočasne, až do úplného oslobodenia republiky, stali sídlom centrálnych orgánov štátu, a teda neoficiálnym hlavným mestom. V Košiciach sídlil aj prezident Eduard Beneš, ktorý 4. apríla 1945 vymenoval prvú vládu Národného frontu Čechov a Slovákov. Jej program z 5. apríla 1945 zakotvoval základy nového povojnového politického systému – tzv. ľudovej demokracie, a uľahčil cestu k nástupu komunistického režimu vo februári 1948.

(MJ)

Odporúčame

TOP články