Monumentálny Lexikón Košičanov je príbehom nášho mesta

Monumentálny Lexikón Košičanov je príbehom nášho mesta

Koncom minulého roku vyšiel v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach druhý diel monumentálneho Lexikónu Košičanov autorov Jána Gašpara, Eleonóry Blaškovej a Márie Mihókovej. Nadviazal na prvý diel z roku 2014. Obsahuje 1 870 príbehov ľudí s priezviskami začínajúcimi na J až O, ktorí aspoň časť života prežili v našom meste, podieľali sa na jeho rozvoji a zviditeľnili ho nielen doma, ale často aj ďaleko za jeho hranicami, a to medzi rokmi 1848 – 1938.

Spoluautorkou výnimočnej reprezentatívnej publikácie je bibliografka Štátnej vedeckej knižnice Eleonóra Blašková.

Ako sa zrodila myšlienka vytvoriť toto monumentálne dielo?

Myšlienka vytvoriť biografické dielo v Štátnej vedeckej knižnici je starého dáta. Bibliografické záznamy, usporiadané v tematických bibliografiách Štátnej vedeckej knižnice, ktoré mapovali hospodársky, politický, hudobný, kultúrny život mesta, jeho knižnú kultúru, ľudové, stredné a odborné školstvo s odborným metodickým a bibliografickým prehľadom vyústili v roku 1995 do vydania  Slovníka košických osobností  1848 – 1918 autorky Márie Mihókovej. Pionierske dielo tohto druhu, zo základov ktorého vychádzal aj prvý diel Lexikónu Košičanov, sme rozšírili o časové obdobie do roku 1938.

S čím ste sa pri príprave výnimočnej publikácie najviac vytrápili?

Na rozdiel od Slovníka košických osobností sme v obidvoch dieloch pracovali s obdobím až do roku 1938. Zachytiť život osobností po roku 1918 bola mimoriadne náročná úloha, pretože neexistovali kartotéky bibliografických záznamov z excerpcie periodík z obdobia 1918 – 1938, ktoré by nám uľahčili prácu.

Z akých zdrojov ste vychádzali?

Prevažnú časť relevantných údajov pre zostavenie personálnych hesiel sme čerpali z dostupných dobových monografií predovšetkým regionálneho zamerania, z encyklopédií, bibliografií, historických štúdií, materiálov z košických archívov, rukopisov, drobnej firemnej tlače z fondov košických a celého radu slovenských, českých a maďarských kultúrnych inštitúcií, z dobovej tlače. Opierali sme sa aj o vzácne dokumenty, fotoalbumy, fotografie, ktoré nám poskytli príbuzní a potomkovia Košičanov.

Aké boli kritériá na výber Košičanov, ktorí sa do lexikónu dostali? Podľa akého kľúča ste sa riadili?

Veľké dejiny, ktoré kráčajú majestátne, ohlasované často revolúciami, vzburami, zaplnené rinčaním zbraní, ale aj obdobím priemyselného rozkvetu, aplikovaním vynálezov či vznikom majstrovských diel a sú tvorené malými dejinami každodenného života. Preto je Lexikón Košičanov zaplnený Košičanmi – obchodníkmi, remeselníkmi, učiteľmi, právnikmi, kňazmi, politikmi, župnými úradníkmi, hudobníkmi, staviteľmi a architektmi, maliarmi, vojakmi, remeselníkmi, hostinskými, športovcami. Nie každý z nich bol osobnosťou celoštátneho významu, ale pre Košice sa stali svojou prácou, činmi, prínosom, či príkladom hodným nasledovania. Dosť často sa stáva, že inojazyčné lexikóny, encyklopédie pri uvádzaní pôsobísk celosvetovo uznávanej osobnosti len krátko spomenú ako pôsobisko Košice, prípadne Horné Uhorsko. Ale práve Košice boli tie, ktoré prispeli k tomu, že sa osoba stala známou aj v širšom povedomí. Košice jej poskytli  v mnohých prípadoch podmienky na rozvoj osobitých zručností, talentu, umožnili prvotnú realizáciu myšlienky, tvorivého nápadu.

Ktoré príbehy Košičanov vás najviac zaujali? Na ktorých by sme mali byť právom hrdí?

Z takmer 3800 doteraz publikovaných hesiel je veľmi ťažké vyberať. Sú ich stovky. Okrem aj dnes známych osobností, ako sú svetoznámy spisovateľ Sándor Márai, architekt Ľudovít Oelschläger, výtvarník Eugen Krón a absolventi jeho školy, stavitelia Arpád a Gejza Jakabovci sú to hrdinovia každodenného života. Pre niekoho to môže byť Fridrich Mayer, zakladateľ a vedúci chemického laboratória v pivovare Bauerneblovcov. Dokázal vypestovať pivovarské kvasinky potrebné do výrobného procesu, čím ušetril pivovar od drahého dovozu. Bol mimoriadne umelecky nadaný ako spevák jedného z košických spevokolov a v jeho pozostalosti sa nachádzajú akvarely zobrazujúce prostredie a výrobu v pivovare v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

Mňa osobne zaujala napríklad informácia o úspechu košického záhradníka Alexandra Migálya, ktorému sa mu v druhej polovici 70. rokov 19. storočia podarilo vyšľachtiť fialovú georgínu a získal ocenenie na výstave vo Viedni v roku 1876. Pomenovanie kvetu vyvoláva vo mne okrem obľúbenosti tejto rastliny spomienky na barónky Georgínu a Malvínu Melczerové, ktoré boli štedrými mecenáškami hudobného života v Košiciach. Pozývaním umelcov z celej Európy do Košíc v spolupráci s kníhkupcom Alexandrom Vitézom formovali hudobný vkus a rozhľad košických mešťanov, vďaka nim Košice hostili celosvetovo uznávaných inštrumentálnych a vokálnych umelcov svojej doby. To si nemohlo dovoliť hociktoré mesto.

Iniciátor a spoluautor lexikónu, dlhoročný riaditeľ ŠVK, historik, vášnivý zberateľ artefaktov o Košiciach a Košičanoch, veľký lokálpatriot Ján Gašpar pri prezentácii 1. dielu povedal: „Len dúfam, že sa nikomu nič nestane. Jeden bez druhého by sme sa nezaobišli.“ Žiaľ, pred šiestimi rokmi nás nečakane opustil, rovnako ako ďalšia spoluautorka Mária Mihóková. Ako sa vám pracovalo bez ich prítomnosti?

Nečakaným odchodom dvoch spoluautorov vznikla nepredvídaná situácia. Druhý diel je pamiatkou na oboch spoluautorov prvého dielu – Jána Gašpara a Máriu Mihókovú, ale  aj ďalších spolupracovníkov, ktorí sa z jeho vydania, žiaľ, už nemohli tešiť. Zodpovednosť, ktorá sa presunula na plecia jednej osoby, bola a je mimoriadne náročná. Úcta k výsledkom celoživotnej práce už nežijúcich spoluautorov je zaväzujúca a do určitej miery aj zväzujúca.

Aký je odkaz tohto výnimočného diela, ktoré by nemalo chýbať v knižniciach košických lokálpatriotov?

Paralelne s prípravou 2. časti sme dopĺňali aj tretiu, pretože text musí byť pripravený do konca roka 2025. Všetky tri časti by mali obsahovať okolo 6 000 hesiel, ktoré cez optiku životných príbehov zachytáva 6000 podôb jedného mesta. Štýlom, ktorý prislúcha lexikónu, odkrýva často, alebo sčasti zabudnuté osudy. Lexikón je príbehom nášho mesta – mnohojazyčného, multikultúrneho, priemyselného, športového, vzdelanostného centra nielen Uhorska či Československa. Preto je dosť možné, že 3. diel bude obsahovať okrem stabilných častí aj doplnky a opravy k 1. a 2. dielu, ktoré stále zhromažďujeme.

Už teraz sa naňho tešíme!

Mikuláš Jesenský

Odporúčame

TOP články