Muž s kamennou hlavou

Muž s kamennou hlavou


Je jedným z najvýznamnejších, no stále nedocenených slovenských výtvarníkov druhej polovice 20. storočia. Jeho celoživotné dielo sprítomňuje v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach výstava Na konci veľkej modrej cesty. Tohto roku si pripomíname 90. výročie narodenia a 30. výročie úmrtia výnimočného maliara, grafika, kresliara, charizmatickej osobnosti Alexandra Eckerdta.

„Obraz Muž s kamennou hlavou je aspoň pre mňa jeho autoportrétom. Alexander Eckerdt bol ako človek i výtvarník svojský, svojrázny, originálny, neopakovateľný. Od začiatku svojej umeleckej dráhy hľadal vlastnú cestu, ktorá rúcala dogmy socialistického realizmu, estetickej doktríny nekompromisne presadzovanej v minulom režime. Najmä preto ho súdruhovia, ktorí rozhodovali o bytí a nebytí umelcov, často odsúvali na vedľajšiu koľaj,“ približuje osobnosť výtvarníka, ktorý patrí medzi velikánov kultúrneho prostredia Košíc, historik umenia, kurátor výstavy Na konci veľkej modrej cesty Peter Markovič. „Keď istý funkcionár Slovenského zväzu výtvarných umelcov videl jeho obraz Veľká modrá cesta z roku 1983, povedal: Tak, ako maľuje Eckerdt, sa tu maľovať nebude… Mal som v rukách fotografiu krásneho obrazu Milenci. Na druhej strane autor napísal: Pred týmto obrazom ľudia v Prešove pľuli…“


Od mäsiarstva k umeniu

Alexander Eckerdt má svoju malú galériu v nenápadnom dome na Kováčskej 33 v Košiciach. Tu sa výtvarník narodil. Zakladateľkou galérie je švagriná výtvarníka Emília Nedzelová.
„So sestrou Božkou sme jednovaječné dvojičky. Nemali so Šaňom deti, a tak som dom zdedila ja. Keďže žijem vo Svite, nevedela som, čo s ním. Nakoniec som sa rozhodla, že ho darujem istému podnikateľovi. Pod podmienkou, že v ňom zriadi galériu…“
V rodnom dome Alexandra Eckerdta mal jeho otec, známy košický mäsiar a údenár, svoju mäsiareň. „Z rozprávania viem, že chcel, aby Šaňo pokračoval v rodinnej tradícii. Jestvuje aj fotografia, na ktorej sa s mladším bratom Lackom motajú okolo prasiatok… Šaňo však od detstva inklinoval k niečomu úplne inému. Myslím si, že silným impulzom pre výtvarné smerovanie bola jeho mama – veľmi inteligentná, rozhľadená žena. Práve ona ho podporovala aj proti želaniu otca, aby prevzal po ňom obchod…“ 

Zakladateľka Malej galérie A. Eckerdta v Košiciach Emília Nedzelová. Foto: Miro Vacula


Jazyková bariéra

Alexander Eckerdt bol od detstva rebelom. Na Premonštrátskom gymnáziu, pár desiatok metrov od domu, v ktorom Eckerdtovci žili, prepadal. Podľa autora publikácie Maliari východu svoje vysvedčenie pyšne ukazoval známym, akoby sa z vtedajšieho školstva vysmieval.
Emília Nedzelová: „Zlé známky určite nemal preto, že bol neschopný, alebo nechcel sa učiť. V jednom z rozhovorov priznáva, že základnú školu a dva a pol roka gymnázia absolvoval v maďarskom jazyku, no po vojne, kedy sa všetko zmenilo a prešiel do slovenského gymnázia, nerozumel ani slovo po slovensky. Keď učiteľ povedal v rámci diktátu bodka, on ju tam nedal, ale napísal slovom – ´bodka´…“


Druhý otec

Po absolvovaní Grafickej priemyslovky v Prahe prijali Alexandra na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave do ročníka profesora Ladislava Čemického. Podľa jeho názoru „chlapec nemá cit pre farbu“, a tak ho vyhodil.
Našťastie, mladého výtvarníka sa ujal Vincent Hložník – prijal ho na svoje oddelenie knižnej grafiky a ilustrácie.
„Majstra Hložníka stále spomínal len v tom najlepšom. Hovoril, že bol jeho druhým otcom… Šaňo bol neriadená strela. Keďže bol vynikajúci plavec, aj počas štúdia občas uprednostňoval bazén pred ateliérom, ulial sa zo školy. Hložník mu dal nôž na krk: Eckerdt, alebo budete plávať, alebo maľovať! Našťastie, Šaňo sa rozhodol pre maľbu,“ hovorí s úsmevom pani Emília.

Celoživotné dielo Alexandra Eckerdta sprítomňuje výstava v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach. Foto: Miro Vacula


Sloboda

Základným princípom Alexandra Eckerdta v živote i v tvorbe bola sloboda.
„Odkedy som ho poznala stále jasne a jednoznačne vyjadroval svoj názor. Samozrejme, v roku 1962 nemohol chýbať pri vzniku avantgardnej tvorivej skupiny Roveň. Spolu s výtvarníkmi Daňom, Patočkom, Rogovským a ďalšími jednoznačne a definitívne prejavili odklon od dogmy socialistického realizmu.“
Svetový názor výtvarníka sa formoval najmä počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení: „Šaňo študoval na vysokej škole v rokoch 1952 až 1958, teda počas najdrastickejšieho obdobia komunistého režimu, v časoch politických procesov a najtvrdšej perzekúcie takzvaných nepriateľov štátu. V tom čase bola akademická pôda Vysokej školy výtvarných umení jedným z mála ostrovov slobody v Československu…“
Logické vyústenie života Alexandra Eckerdta priniesol November 1989. V Košiciach sa stal jedným z kľúčových členov Občianskeho fóra – maľuje transparenty, pochoduje na čele protestných sprievodov mladých ľudí.

Dokument

Slobodomyseľný človek a výtvarník si slobodu dlho neužíval. Jeho život sa skončil znenazdajky 24. augusta 1992 uprostred tvorivej práce a natáčania portrétu. Skvelý dokument z produkcie produkčnej spoločnosti Atarax s názvom Alexander Eckerdt je súčasťou aktuálne výstavy v Múzeu Vojtecha Löfflera.
Charizmatického výtvarníka sníma kamera v jeho ateliéri. Zhĺbeného do vlastných myšlienok a do kresby. V takmer 25-minútovom dokumentárnom filme neprehovorí ani jedno slovo. Hovoria zaňho iní – jeho priatelia a kolegovia.
Juraj Bartusz, sochár: Šaňo bol človek krehký, aj keď niekedy veľmi tvrdý… Eckerdtove obrazy spoznáte medzi tisíckami obrazov, Vybudoval svoj svet, svoj štýl…
Tomáš Strauss, výtvarný kritik: To, čo je preňho charakteristické a prečo som ho mal rád, z čoho som sa aj v mnohom poučil, bol jeho postoj k životu, odbojnosť – podstata avantgardy, prvok vzbury, nekonvenčného myslenia a žitia…
Akbert Marenčin, spisovateľ: Bol plachý a uzavretý, a preto aj ľahko zraniteľný… Alexander Eckerdt bol posledným dedičom veľkej maliarskej kultúry Košíc. Až rokmi si uvedomíme, koho sme medzi sebou mali, koho sme stratili.

Mikuláš Jesenský

Foto (tit.): Archív EN

Odporúčame

TOP články