V čase veľkonočnom, na Zelený Štvrtok, akoby na znak smútku, sa všetky zvony načas odmlčia, aby podľa legiend cez Veľký piatok odlietali všetky do Ríma. Stíchnu až do Bielej Soboty, kedy sa už posvätené navracajú naspäť.
Až po dlhom období pôstu a čakania na zmŕtvychvstanie nadíde víťazné nedeľné ráno Veľkej noci sprevádzané najradostnejším zvonením zvonov v roku v celom kresťanskom svete.
Ničivý požiar
S veľkonočným časom sa v dejinách Košíc spája aj najničivejší požiar v histórii mesta. Dňa 13. apríla 1556 spolu so zhorenými kostolmi sa roztopili aj všetky zvony v meste. Z roztopenej zvonoviny bol o rok neskôr odliaty, no pri požiari Urbanovej veže v roku 1966 opäť zničený Veľký zvon, neskôr nazvaný aj podľa patróna vinohradníkov sv. Urban. Svedčí o tom aj latinský nápis na zvone, ktorý v preklade znie: „ Roku pána 1556, keď dve kométy boli viditeľné a niekoľko veľmožov proti kráľovskému majestátu zosnovalo sprisahanie a vzburu, toto kráľovské mesto Košice, v deň po 13. apríli pre strašnú víchricu bezmála celkom vyhorelo, spolu so svätými kostolmi a význačnými budovami. Aby aj budúci poznali pamiatku tohto nešťastia, slávny senát za richtára Imricha Patschnera dal zhotoviť toto dielo zo zlomkov zvonov zničených zúriacim požiarom na všeobecné dobro cirkvi v roku spasenia 1557.“
Košické zvonárske „NAJ“
V súčasnosti registrujeme viac ako 60 zvonov a ich zvonolejárov z 30 kostolov i kaplniek v samotných Košiciach a v 12-tich obciach patriacich k mestu. V čase I. a II. svetovej vojny bolo žiaľ armádou rekvirovaných vyše 60 percent všetkých zvonov v celej krajine i u nás.
Dnes vďaka aktivitám pamiatkarov sú Košice centrom novodobej prezentácie, výskumu a ochrany našich zvonov. Najväčší i najťažší, najkrajší a najslávnejší zvon je, samozrejme, náš zvon Urban z roku 1557 z dielne olomouckej lejárskej rodiny Illenfeldovcov, z ktorých Andrej je zobrazený ako cisársky zbrojmajster aj na svojom náhrobku v múroch rovnomennej veže.
Najvýznamnejší a zároveň najstarší i najvyššie umiestnený košický zvon nájdeme v severnej veži Dómu sv. Alžbety pod vrcholovým krížom. Je to dómsky hodinový zvon z roku 1516 od vdovy zvonolejára Hansa Wagnera, posledného z majstrov slávnej dielne majstra Konráda a jeho nasledovníkov v Spišskej Novej Vsi.
Nenahraditeľní zvonári
Modernizácia a technologický pokrok spôsobili, že tradičné ručné zvonenie je na ústupe, nahrádza ho automatika. Medzi ručným a automatickým zvonením je neporovnateľný rozdiel. Správne ručné zvonenie, ktoré je šetrné k zvonom, dokáže len človek – zvonár. Nemôže ho napodobniť ani najmodernejšia technika, dokonca ani umelá inteligencia.
Firmy, ktoré zvony elektrifikujú, často menia pôvodné dubové zvonové hlavy s kovaniami za nevhodné oceľové, mäkké kované srdce za tvrdšie oceľové, zasahujú nevhodne aj do konštrukcií zvonových stolíc, na ktorých zvony visia a podobne. Tieto zásahy zvony veľmi rýchlo ničia a znižujú ich hodnotu. Pamiatkari bijú na poplach, že za posledné roky práve elektrické zvonenie a nevhodné príslušenstvo spolu s našim nezáujmom poškodili naše vzácne historické zvony viac ako stáročné tradičné ručné používanie.
Svetlý príklad Košíc
Odhadom už len desať percent zvonov na Slovensku nie je elektrifikovaných, a to sme idealisti! Košice sú, našťastie, dlhodobo svetlým príkladom, že sa dá postupne navracať k osvedčeným tradíciám. Je to výsledok dobrej spolupráce a otvorenej komunikácie vlastníkov – predstaviteľov cirkví s odborníkmi, pamiatkarmi a aktivistami, s mestom a s komunitami. Priamo v Dóme sv. Alžbety napríklad zvonár Róbert Farkaš už dlhé roky zvoní ručne. Nedávno v spolupráci s košickými pamiatkarmi obnovili ručné zvonenie v obci Hrašovík pri Košiciach, kde miestny historický zvon bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Košická Detská železnica v Čermeli dala minulý rok postaviť drevenú zvoničku a odliať zvon pre ručné zvonenie, aby aj takto prispela svojim inšpiratívnym počinom k motivácii najmä mladých ľudí pre návrat k tradičným hodnotám, kde zvonenie patrí. Máme tiež mladých zvonolejárov, ktorí sa v Košiciach vzdelávali a získavali prax i inšpirácie. Spomeňme Roba Slíža od Rožňavy či Jakuba Vorobeľa z Chotče. Krajský pamiatkový úrad v Košiciach je tiež súčasťou početných zvonárskych aktivít a projektov. Je tu teda istá nádej.
Zvonivý epilóg
Od roku 2011 je tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov vďaka iniciatíve autora tohto textu, zároveň spoluautora publikácie „Pamiatková ochrana zvonov na Slovensku“ (2014), a Krajského pamiatkového úradu Košice zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku a uchádza sa aj o zápis do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Uvedomili sme si, že na Slovensku žijú posledné generácie zvonárov a že máme aj poslednú možnosť túto tradíciu spolu s našimi vzácnymi zvonmi zachrániť a uchovať pre budúcnosť. Zvony nás totiž spájajú s našou dávnou minulosťou, a nesú tiež odkazy pre ďalšie generácie. Zvuk zvona nás dokáže prenášať v čase i povznášať k vyšším sféram napriek všetkému, čo sa vo svete deje.
Započúvajme sa do fascinujúceho hlaholu zvonov napríklad aj počas tohtoročnej Veľkej noci.
Juraj Gembický
Krajský pamiatkový úrad Košice
