Zoo v Košiciach a na Spiši súhlasia s NKÚ o nedostatočnom systéme financovania

 Zoologické záhrady v Košiciach a Spišskej Novej Vsi súhlasia so zisteniami Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) o tom, že slovenské zoo majú výrazne obmedzené zdroje financovania, a tým aj minimalizované možnosti rozvoja.


      Podľa riaditeľa košickej zoo Ericha Kočnera NKÚ prostredníctvom kontrolnej akcie skonštatoval dlhodobé podfinancovanie zoo v súvislosti s úlohami, ktoré sú na ňu kladené a vyplývajú jej zo zákona o ochrane prírody a krajiny. „Vznikla veľká disproporcia medzi tým, čo by sme mali odvádzať, a tým, kde sú naše možnosti. Nie sú to len personálne dlhy, ale najmä investičné, a tie sa za posledné roky v slovenských zoo počítajú na milióny. Toto vnímam ako zlyhanie štátu. Aj preto veľmi pozitívne vnímam záver NKÚ v zmysle, že neštátne licencované zoologické záhrady nie je možné financovať bez systémovej podpory štátu,“ uviedol Kočner pre TASR.
      Podobne to vidí aj riaditeľ zoo v Spišskej Novej Vsi Karol Dzurik. „Výsledok kontroly NKÚ vnímam pozitívne, keďže sa preukázalo, že zoologické záhrady na Slovensku sú podfinancované a zaslúžia si iný prístup zo strany štátu, VÚC, zriaďovateľa,“ reagoval.
      Zoo Košice je mestskou príspevkovou organizáciou, hospodári s prostriedkami a dotáciami od mesta, ako aj s prostriedkami získanými z vlastnej činnosti a z grantov. „Príspevok zriaďovateľa v roku 2021 predstavoval 1,5 milióna eur a bol určený na bežnú prevádzku vrátane mzdových nákladov,“ uviedol Kočner. Financovanie je podľa neho nepostačujúce, ako príklad uvádza porovnateľné mestá a zoo v českom Brne a Ostrave, kde majú na činnosť dvakrát viac. „Zoo je živý organizmus a faktom je, že na to, čo je potrebné doriešiť, nie je nikdy dosť peňazí. Na druhej strane musím zdôrazniť, že náš zriaďovateľ v porovnaní s 90. rokmi radikálne zmenil prístup k podpore a financovaniu zoo. Avšak jeho príspevky nepostačujú na to, aby sme ako členská organizácia Európskej i Svetovej asociácie zoologických záhrad a akvárií plnili všetky záväzky vyplývajúce z tohto postavenia,“ konštatoval riaditeľ. Od modernej zoo 21. storočia ako centra biodiverzity sa podľa neho dnes očakáva nielen záchrana a chov ohrozených druhov, vzdelávanie verejnosti v oblasti biodiverzity, ale aj priama účasť na záchranných projektoch „in situ“. „Ich podpora pri súčasnej slovenskej legislatíve je pre nás, slovenské zoo, takmer nemožná.“
      Aj spišskonovoveská zoo patrí pod mesto a je financovaná príspevkom od zriaďovateľa a vlastnými príjmami. V roku 2021 mala podľa riaditeľa príjmy vo výške 509.126 eur. Od zriaďovateľa dostala 128.294 eur, vlastné príjmy za predaj výrobkov, tovarov a služieb bol 369.073 eur a za adopciu zvierat 4490 eur. Ostatný príjem tvorí prenájom pozemkov a budov či transfery. „Je to postačujúce na samotný chod zoo, aj keď by som si vedel predstaviť jej chod na vyššej úrovni, s tým súvisí aj vyšší rozpočet. Avšak na investície a na zlepšenie podmienok chovu zvierat a návštevníckeho servisu je to nepostačujúce,“ konštatoval Dzurik.
      NKÚ vyzýva na zmenu systému financovania slovenských zoo, ktoré musí byť viaczdrojové. Mali by mať možnosť získavať dotácie od štátu či vyšších územných celkov (VÚC), ako aj právo čerpať zdroje z eurofondov. Národná zoologická záhrada Bojnice je financovaná z kapitoly ministerstva životného prostredia, inak je to v prípade mestských zoo v Bratislave, Košiciach a Spišskej Novej Vsi. „Napriek mnohonásobne vyššej návštevnosti sú ich rozpočty len zlomkom v porovnaní s miliónovými verejnými dotáciami podporujúcimi futbalové i hokejové kluby,“ uviedol NKÚ.

Zdroj: TASR

Foto: ZOO Košice

Vložiť komentár

Odporúčame

Top články