Stovky veriacich, predstavitelia cirkví, zástupcovia štátnej správy a samosprávy sa 30. mája 2023 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach rozlúčili s emeritným biskupom Mons. Alojzom Tkáčom. Po nežnej revolúcii prvý košický arcibiskup zomrel vo veku nedožitých 90. narodenín. Jeho pozostatky uložili v krypte katedrály vedľa blízkeho spolupracovníka a priateľa kardinála Jozefa Tomka, ktorého pochovali vlani v auguste.
Košický arcibiskup a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober vyzdvihol neochvejnú vieru Alojza Tkáča, jeho úprimné a odvážne kňazské svedectvo a fakt, že počas totality, napriek odobratiu štátneho súhlasu na vykonávanie kňazskej činnosti a prenasledovaniu Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), nepodľahol strachu o seba, ale upozornil na hrubé porušovanie ľudských práv a náboženskej slobody.
Nepriateľská osoba
Prelom v živote kňaza Alojza Tkáča znamenal rok 1974. Na stretnutí združenia katolíckych kňazov Pacem in Terris predniesol 12-minútový príspevok, v ktorom kritizoval obmedzenia cirkvi komunistickým režimom a krivé obvinenie istého kňaza. Jeho kritické vystúpenie citovali mnohé demokratické médiá – Slobodná Európa, Hlas Ameriky i Vatikánsky rozhlas, čo neuniklo pozornosti Štátnej bezpečnosti.
Začala sa séria výsluchov na ŠtB a neustále špehovanie, ktoré v roku 1975 vyústilo do zbavenia kňazskej služby. Podľa dokumentov zachovaných v Ústave pamäti národa bol Alojz Tkáč evidovaný vo zväzkoch ŠtB ako nepriateľská osoba pod krycím menom Archivár.
Robotník a vodič električky
Alojz Tkáč nasledujúcich sedem rokov pracoval v Štátnych lesoch ako robotník a v košickom Dopravnom podniku ako vodič električky, popritom sa tajne venoval pastorácii. „Svoj tvrdý údel však trpezlivo znášal a prijal, hoci ho trápilo, že nemôže slúžiť omše,“ zdôraznil B. Bober.
Všetko dôležité si Alojz Tkáč zapisoval do svojho denníka, a to až do konca svojho života, povedal súčasný arcibiskup. Napríklad v roku 1976 do denníka napísal: „Teraz už nie som kňazom, som uprostred ľudí, robotníkom, jeden z nich, a na vlastnej koži pociťujem údel veriacich. Aj ja som už vystúpil z radu každodennosti a postavil som sa do radu tých, ktorí sú smädní po pravde a spravodlivosti.“
Poplach na ŠtB
V roku 1978 mali v ŠtB poplach. Fotografia „nepriateľskej osoby“ a potrestaného kňaza, ktorej autorom bol Svätopluk Písecký, s článkom pod názvom „Komu pomáham? Človeku. A iba to je podstatné…“ sa 20. apríla 1978 objavila v košickom Večerníku. Rozhovor s ním urobil aj Československý rozhlas a 4. mája 1978 odvysielali o ňom krátku reportáž aj v Československej televízii. V tom čase bol šoférom električky. Dôvod publicity? Alojz Tkáč ako prvý v Košiciach získal zlatú Janského plaketu za 41-násobné dobrovoľné darovanie krvi. Médiá ho vyzdvihli ako skromného človeka s kladným pomerom k socialistickému zriadeniu…
V roku 1983 perzekvovaný kňaz opäť dostal štátny súhlas a vrátil sa oficiálne do pastorácie. Po páde totalitného režimu Alojza Tkáča v roku 1990 vysvätili na biskupa a v roku 1995 mu pápež Ján Pavol II. zveril Košickú arcidiecézu.
Mikuláš Jesenský
Foto: Miroslav Vacula
Kondolovali aj pápež a prezidentka
Kondolenciu košickému arcibiskupovi Bernardovi Boberovi v súvislosti s úmrtím emeritného arcibiskupa Alojza Tkáča zaslal aj Pápež František.
„Svätý Otec vzdáva vďaky všemohúcemu Bohu za službu, ktorú zosnulý arcibiskup konal v cirkvi, a vyjadruje mimoriadne uznanie jeho vernosti a apoštolskej horlivosti v tajnej cirkvi v časoch ateistického komunistického režimu. Jeho svätosť zveruje arcibiskupa Alojza milosrdenstvu nebeského Otca a s prosbou o ochranu Panny Márie udeľuje všetkým, ktorí sa zúčastnia na rozlúčke so zosnulým, svoje apoštolské požehnanie,“ napísal štátny sekretár a kardinál Pietro Parolin v mene pápeža Františka
Úprimnú sústrasť vyjadrila prostredníctvom kondolenčného listu aj prezidentka Zuzana Čaputová. Čestná stráž uložila ku katafalku veniec od hlavy štátu.
„Nedokázal mlčať o invázii sovietskych a spojeneckých vojsk do Československa v období normalizácie. Vystúpil odvážne a verejne… Svoje postoje ani na nátlak vtedajšej Štátnej bezpečnosti neodvolal a radšej prijal odobratie štátneho súhlasu na výkon pastoračnej služby,“ napísala prezidentka v liste, ktorý prečítali počas pohrebnej omše.
Hlboký zmysel viery našiel Tkáč podľa prezidentky aj vtedy, keď bol nútený vykonávať robotnícke povolania: „Možno ešte naliehavejšie než predtým vnímal svoje poslanie šíriť vieru a náboženské hodnoty… Článkami, ktoré písal a vydával v samizdatoch, udržiaval vo veriacich nádej, že sloboda vyznania raz opäť bude pre všetkých samozrejmosťou. Ten čas nastal po novembri 1989, keď sa mohol znovu venovať pastorácii aj náprave krívd z minulosti.“
(MJ)
