V Košiciach sčítali 2 300 ľudí bez domova. Väčšina žije v provizórnych podmienkach, nie na ulici
Od 7. do 11. októbra 2024 sa v Košiciach uskutočnilo prvé komplexné sčítanie ľudí bez domova – tých, ktorí žijú v zariadeniach, provizórnych obydliach alebo prespávajú priamo na ulici.
Sčítanie bolo súčasťou dvojročného projektu Európskeho sčítania ľudí bez domova, ktorý prebieha koordinovane v 15 európskych mestách. Cieľom je získať reálne údaje, aby mestá vedeli efektívnejšie plánovať sociálne služby a pomoc.
V Košiciach bolo identifikovaných 2 300 ľudí bez domova – z toho 1 304 dospelých a 996 detí, ktoré žijú so svojimi rodičmi v zariadeniach alebo v nevyhovujúcich podmienkach.
Najviac osôb žije v neštandardných obydliach – chatrčiach, prístreškoch či záhradných chatkách.
Bezdomovectvo v Košiciach má rôzne podoby
Bezdomovectvo sa v Košiciach prejavuje od jednotlivcov žijúcich na ulici až po rodiny s deťmi v prechodnom alebo nevyhovujúcom bývaní. Najväčšia koncentrácia ľudí bez domova sa nachádza v Starom Meste, na Luníku IX a v mestskej časti Juh, kde už pôsobí terénna sociálna práca a viaceré partnerské organizácie.
Údaje potvrdzujú, že mesto správne identifikuje rôzne formy bytovej núdze, no systém pomoci potrebuje ďalšie posilnenie. Výsledky sčítania budú slúžiť ako podklad pre rozvoj nových sociálnych služieb, nájomného bývania a spolupráce s mestskými časťami a neziskovými organizáciami.
Mesto posilňuje sociálnu politiku a pripravuje nové byty
Primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) pripomenul, že Košice sa už niekoľko rokov zameriavajú na obnovu mestského bytového fondu a rozvoj dostupného nájomného bývania.
„Od roku 2019 sme poskytli viac ako 120 nízkonákladových bytov, ktoré boli predtým nevyužité alebo zdevastované. Pre porovnanie – v rokoch 2017 a 2018 to boli len dva byty. Mesto dnes vlastní vyše 1 600 bytov, ktoré prenajíma ľuďom s nižšími príjmami,“ uviedol primátor Polaček.
Mesto zároveň v spolupráci so štátom a súkromným sektorom pripravuje výstavbu približne 5 400 nájomných bytov s investíciou vo výške 1,3 miliardy eur, čo by podľa primátora výrazne uľahčilo tlak na sociálne bývanie.
Na riešení bytovej núdze mesto spolupracuje s partnermi ako Nadácia DEDO, Oáza – nádej pre nový život či Úsmev ako dar, ktorí pomáhajú identifikovať rodiny ohrozené stratou bývania.
Jeho námestníčka Lucia Gurbáľová (KDH) zdôraznila, že bezdomovectvo nie je len otázkou bývania, ale aj solidarity a empatie.
„Za každým číslom je ľudský príbeh. Mnohí stratili prácu, zdravie či rodinu. Preto sa usilujeme o systematickú pomoc, ktorá im pomáha postaviť sa na nohy. Nedávno sme otvorili mestský hospic, pretože dôstojné bývanie a dôstojné starnutie vychádzajú z rovnakého princípu – z úcty k ľudskej dôstojnosti,“ uviedla.
Na ulici prespáva len malá časť
Len 150 osôb (6,6 %) prespáva priamo na ulici bez prístrešku – výrazne menej, ako sa pôvodne predpokladalo.
Väčšina má aspoň provizórne bývanie:
- 43,1 % dospelých žije v neštandardnom obydlí (chatrče, prístrešky, chatky)
- 22,1 % v útulkoch, domovoch na polceste alebo zariadeniach núdzového bývania
- 16,2 % v nocľahárňach
Podľa Evy Dudovej z Magistrátu mesta Košice mestská polícia v zimných mesiacoch aktívne monitoruje situáciu a pomáha ľuďom bez domova nájsť prístrešie.
„Nie každý však túto pomoc prijme,“ dodala.
Kto sú ľudia bez domova v Košiciach
Z dospelých osôb tvorili muži 44,2 %, 21 % respondentov neuviedlo pohlavie. Najviac zastúpení boli ľudia vo veku 30 – 49 rokov (29,5 %).
Väčšina žije sama (28,9 %), štvrtina s partnerom a deťmi, a 7,1 % tvoria osamelí rodičia.
Až 63,2 % osôb čelí bytovej núdzi dlhšie ako päť rokov, pričom hlavnými dôvodmi straty domova sú rodinné a finančné problémy.
Zaujímavým zistením je, že viac ako 27 % sčítaných nikdy predtým nemalo stabilné bývanie – vlastný či prenajatý byt.
Podľa Barbory Vávrovej, riaditeľky Inštitútu pre výskum práce a rodiny, je počet ľudí bez domova premenlivý:
„Bytová núdza má rôzne podoby a jej rozsah sa mení podľa ročného obdobia či hospodárskej situácie.“
Košice v európskom porovnaní
Sčítanie prebiehalo paralelne v ďalších 14 mestách Európy – napríklad v Miláne, Porte, Ľubľane, Budapešti, Dubline, Namure, Lyone či Nijmegene.
V Košiciach bolo sčítaných 520 dospelých osôb prespávajúcich vonku alebo v zariadeniach dočasného ubytovania, čo je porovnateľný podiel s väčšinou európskych miest.
Zároveň sa však ukázalo, že v Košiciach je vyšší podiel ľudí bez prístupu k 24-hodinovému ubytovaniu, čo mesto vníma ako výzvu do budúcnosti.
Ako sčítanie prebiehalo
Projekt vznikol v spolupráci mesta Košice, Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) a Nadácie DEDO.
Na sčítaní sa podieľalo viac ako 140 anketárok a anketárov, ktorí vypĺňali dotazníky s ľuďmi žijúcimi na ulici, v chatrčiach, útulkoch a zariadeniach pre ľudí v bytovej núdzi.
Mesto Košice sa tejto téme venuje dlhodobo – ako jedno z mála slovenských miest má spracovanú Koncepciu postupného ukončovania bezdomovectva a riešenia nelegálnych osídlení na roky 2022 – 2030.
