Pred 130 rokmi zaviedli v Košiciach mestskú hromadnú dopravu (6. časť)
Zrod mestskej hromadnej dopravy v Košiciach sa viaže k dátumu 14. máj 1891. V ten deň Ministerstvo
obchodu v Budapešti povolilo výstavbu konskej pouličnej koľajovej železnice.
Začiatkom 30. rokov 20. storočia bola prevádzka električiek pätnásťhodinová. Ešte v priebehu roka 1931 bola posunutá záverečná hodina z ôsmej na deviatu hodinu večernú. Správa súkromného podniku Košická elektrická pouličná dráha (KEPD) si od toho sľubovala nárast cestujúcich. Dopravný ruch v meste však ustával už okolo siedmej hodiny.
V čase veľkej hospodárskej krízy, ktorá prepukla v roku 1929 a trvala až do polovice 30. rokov 20. storočia, bola posádka električiek zredukovaná už len na jednu osobu – vodiča, ktorý bol zároveň aj sprievodcom.
Platnosť cestovných lístkov kontrolovali revízori – v prípade odhalenia „čierneho pasažiera“ bola takémuto cestujúcemu udelená pokuta, zrážku zo mzdy si však odniesol aj vodič – sprievodca.
Aj napriek príspevkom mesta vykazovala v roku 1936 spoločnosť KEPD obrovský finančný deficit, čo viedenského majiteľa dohnalo k rozhodnutiu zastaviť prevádzku elektrickej dráhy. Ešte predtým však spoločnosť Vereinigte Elektrische Gesselschaft už po niekoľkýkrát oslovila mesto Košice s ponukou odpredaja celého podniku do mestského majetku.
Koncom februára 1936 rokovala mestská rada o možnosti prevzatia električkovej dopravy do majetku mesta. Podmienky, ktoré kládol viedenský majiteľ, boli však vyhodnotené ako krajne nevýhodné pre mesto a jeho rozpočet. Na základe uznesenia bol do Košíc na prešetrenie situácie pozvaný radca z ministerstva železníc a vládny komisár pouličných dráh.
V dňoch 22. a 24. júna sa uskutočnili dve zasadnutia právnej komisie, na ktorých malo dôjsť k definovaniu formalít nutných pre prevzatie elektrickej dráhy do majetku mesta. Komisia zistila, že koľajový zvršok je od začiatku výlučným majetkom mesta, ďalej konštatovala, že spoločnosť neplnila podmienky stanovené vzájomnou zmluvou s mestom a zostala Košiciam dlžná za odobratý elektrický prúd.
Keďže valné zhromaždenie spoločnosti sa na svojom poslednom zasadnutí uznieslo, že k 1. júlu 1936 za každých okolností zastaví prevádzku celej pouličnej dráhy, mesto prevzalo k tomuto dátumu formálne prevádzku električiek. K definitívnej kúpe podniku došlo 17. júla – vtedy ju schválilo mestské zastupiteľstvo drvivou väčšinou hlasov.
Mesto Košice týmto rozhodnutím prevzalo do svojich služieb 110 zamestnancov a všetok hnuteľný i nehnuteľný majetok. Nehnuteľný majetok v hodnote 11 miliónov Kč, ktorý zahŕňal 26,5 kilometra koľajníc, budovu riaditeľstva, vozovňu a dielne, mesto získalo bezodplatne. Hnuteľný majetok vydražilo za 1,650 miliónov Kč, po vyrovnaní vzájomných pohľadávok nakoniec v hotovosti zaplatilo len 800-tisíc.
ZDROJ: DPMK
Foto: Archív Východoslovenského múzea
