Čo ho formovalo? Aké sú jeho najkrajšie spomienky na mesto? Čo je jeho Achillova päta? Bývalému primátorovi Košíc a prezidentovi Slovenskej republiky Rudolfovi Schusterovi sme položili 6 otázok, ktoré odhaľujú jeho húževnatosť i cit.
V živote ste stihli naozaj mnoho vecí. Čo alebo kto vás celý život poháňal vpred?
Môj otec bol náramne čestný a spravodlivý človek, bol pre mňa ohromným vzorom. Z každej strany ste naňho počuli samé chvály. Zosobňoval húževnatosť. Ak niečo sľúbil, vždy to dodržal. Naučil som sa od neho dávať iba také sľuby, aké dokážem splniť, nie viac.
Čo vás napĺňalo viac, post prezidenta Slovenskej republiky alebo primátora mesta Košice?
Musím sa priznať, že bližšia mi bola pozícia primátora mesta Košice. Dokázal som sledovať, čo presne sa v meste deje, mával som dennodenný prehľad. Mnoho inovácií, ktoré som prinášal, sa stretlo s nepochopením a odporom. Príkladom môže byť uvedenie Dní mesta Košice, za ktoré som dostal veľmi silnú kritiku, no keď do ulíc prišlo zhruba 20 000 ľudí, vedel som, že to malo zmysel. To isté sa stalo pri rekonštrukcii Hlavnej ulice – ľudia doslova ožili pri pohľade na krásne zrekonštruované fasády.
Aká je vaša najkrajšia spomienka spojená s mestom?
Bol to proces rekonštrukcie Hlavnej ulice. No najdojímavejším momentom bolo, keď ma zvolili za prezidenta Slovenskej republiky a musel som sa vzdať funkcie primátora. Na bývalej tribúne Námestia osloboditeľov sa so mnou a mojou manželkou prišlo rozlúčiť niekoľko desiatok tisíc Košičanov. Mal som vtedy rozlúčkový prejav. Obaja sme mali slzy v očiach.
Ako by ste mesto opísali tromi slovami?
Krásne, príťažlivé, pôsobivé. Musí vás priťahovať a prostredie mesta musí žiť s ľuďmi. Pred rekonštrukciou sa po 18. hodine na Hlavnej nepohla ani noha, ulice boli mŕtve najmä z bezpečnostných dôvodov. Predtým, než som zložil svoj primátorský sľub v roku 1994, nakúpil som vianočnú výzdobu. Hneď ma kvôli tomu chceli odvolať. Do mesta sa však prišli pozrieť tisícky ľudí na prvú vianočnú výzdobu v Československu. Je to naozaj dobrý pocit, keď vidíte, že niekto pokračuje vo vašej tradícii. Nie je dôležité, či ste boli prvý, ale či sa daná zmena uchytí.
Čo je Achillova päta Rudolfa Schustera?
Priznám sa, ak to na mňa niekto skúšal cez emócie, veľakrát som zmäkol. Som len človek, vždy ma premohol súcit, a to najmä vtedy, ak niekto potreboval pomoc. Mnohí ma preto zneužili, vedeli, ako na mňa.
Verejnosť vás pozná ako prezidenta, primátora, predsedu parlamentu, spisovateľa, cestovateľa, fotografa, kameramana, zakladateľa múzea, speváka, tenistu a dramaturga. Zabudli sme na niečo?
Myslím si, že ste už vymenovali všetko. Ja by som to zhrnul ale takto – vo všetkom som amatér, profesionálne som iba stavebný inžinier.
Autor: Andrea Petrovčinová
