Je exotický, zaváňa starými dobrými časmi, je aj romanticky situovaný a vyzerá rozprávkovo. Má nádherný kazetový strop, barokovú pec, štukovú výzdobu a lustre. Nachádzajú sa v ňom sochy a keramika v podaní slávnych umelcov. Má nenapodobiteľný dizajnový nábytok z obdobia socializmu. Košičania ho poznali aj ako sídlo British Council, Dom socialistických obradov a miesta, kde žil a pracoval prezident Edvard Beneš.
Takto opisuje známy turistický sprievodca po Košiciach Milan Kolcun ikonický Jakabov palác. Mesto Košice sa po štvrťstoročí priblížilo k tomu, aby túto národnú kultúrnu pamiatku mohlo sprístupniť svojim obyvateľom a návštevníkom a zriadiť v ňom Sieň slávnych Košičanov.
Primátor: Sme blízko cieľa, aby sme ho mohli konečne vrátiť do rúk všetkých Košičanov
Ako na dnešnom brífingu informoval primátor Jaroslav Polaček (nezávislý), začiatkom roka Najvyšší súd SR zrušil na základe dovolania mesta Košice z februára 2022 rozhodnutie košického Krajského súdu, podľa ktorého mala táto historická stavba pripadnúť dedičom údajného vlastníka, ktorí v súčasnosti žijú v Brazílii.
Senát Najvyššieho súdu pod vedením Maria Dubaňa dal pomerom hlasov 3:0 za pravdu argumentom mesta a celý spor opätovne vrátil na rozhodovanie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý je teraz viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu.
„Neustúpili sme právnym tlakom údajných dedičov, ktorí už mali pripravené inzeráty na predaj a vyzývali nás, aby sme im odovzdali kľúče od Jakabovho paláca. Boli to nepríjemné chvíle. Som rád, že nám v tom svojim rozhodnutím dal teraz za pravdu aj Najvyšší súd, ktorý naše námietky posúdil súd ako prípustné a dôvodné. Tento spor sa začal necitlivým zásahom katastra koncom roka 2000. Jakabov palác bol žiaľ odvtedy pre verejnosť uzavretý. Sme veľmi blízko cieľa, aby sme ho po 25 rokoch naťahovačiek mohli konečne vrátiť palác do rúk všetkých Košičanov, uviedol primátor.
Na výpise z listu vlastníctva je označené ako vlastník nehnuteľnosti mesto Košice, avšak to so svojim majetkom malo kvôli prebiehajúcemu súdnemu sporu len obmedzené možnosti nakladania. Primátor Polaček verí, že krajský súd rozhodne v prospech mesta a v dohľadnej dobe by sa tak mohli otvoriť brány Jakabovho paláca. Mesto by potom mohlo začať s opravami všetkého, čo bolo dlhodobo zanedbané, keďže Bytový podnik mesta Košice (BPMK) vykonával len jeho najnevyhnutnejšiu údržbu.
„Košičania si zaslúžia, aby mohli navštevovať Jakabov palác, a aby sa v ňom tak ako predtým za pána prezidenta a primátora Schustera organizovali spoločenské podujatia a prijímali vzácni hostia. Veľmi pekne ďakujem našim kolegom – právnikom z magistrátu a v prípade dovolacieho konania aj externej advokátskej kancelárii, ktorí sa svojou precíznou prácou zaslúžili o zvrátenie pre mesto nepriaznivého rozhodnutia. Boli sme trpezliví, nebáli sme sa a konečne neťaháme za kratší koniec. Krajský súd sa má teraz pridržiavať právneho názoru Najvyššieho súdu, čo nám mimoriadne zvyšuje šancu na úspech,“ myslí si.
Na stavbu paláca sa použil materiál z Dómu sv. Alžbety
Staviteľ a majiteľ tehelne Peter Jakab nechal v roku 1899 postaviť palác v pseudogotickom slohu pri Mlynskom náhone, ktorý nesie jeho meno. Pri jeho výstavbe použil stavebný materiál, ktorý zostal po rekonštrukcii Dómu svätej Alžbety.
„Jakabov palác je najhonosnejšia budova, ktorú máme v našom meste. Zrejme to bol hlavný dôvod, prečo Jakabov palác okrem iných aj funkciu, ktorú by asi nikto nečakal. Košice sa po svojom januárovom oslobodení stali na jar 1945 de facto hlavným mestom Česko-Slovenska. Prišla sem z londýnskeho exilu celá naša vtedajšia vláda na čele s prezidentom Eduardom Benešom. Toho v Jakabovom paláci aj ubytovali, bolo to pre neho výhodné, lebo na prízemí mohol úradovať a na poschodí bývať. Košice tak mali dokonca aj hradnú stráž, keď pred Jakabovým palácom stále dvaja vojaci v parádnych uniformách,“ pripomenul známy košický sprievodca Milan Kolcun menej známe fakty z histórie Jakabovho paláca viažuce sa ku koncu II. svetovej vojny.
Niečo z histórie sporu o Jakabov palác
– Katarína Póšová (rodená Barkányová) – dcéra posledných židovských vlastníkov nehnuteľnosti, ktorí v decembri 1941 (počas prenasledovania Židov) uzavreli zámennú zmluvu (zamenili si vzájomne Jakabov palác s jedným z domov na dnešnej Hlavnej ulici v Košiciach) s v tom čase vplyvným a bohatým maďarským podnikateľom (Karolom Szakmárym). Na základe tejto zmluvy boli vyplatené aj finančné kompenzácie. Už po skončení druhej svetovej vojny na základe 1. reštitučného zákona (č. 128/1946 Sb.) neúspešne žiadala o vydanie predmetnej nehnuteľnosti.
– po roku 1989 (prijatím nových reštitučných zákonov) sa opätovne domáhala vydania nehnuteľnosti, ale súdy – v tom čase Obvodný súd Košice I, Krajský súd v Košiciach aj Najvyšší súd SR (s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z roku 1951) jej žalobu a dovolanie zamietli.
– koncom roka 2000 bol chybou odboru katastra nehnuteľností Okresného úradu (bez vedomia Mesta Košice ako evidovaného vlastníka nehnuteľnosti), na základe neplatného záznamu (porušením katastrálneho zákona) vykonaný zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech nebohých rodičov pani Kataríny Póšovej. Táto po zápise jej rodičov na príslušný list vlastníctva obratom iniciovala dodatočné dedičské konanie po nebohých rodičoch a po zápise rozhodnutia v tejto dedičskej veci v katastri nehnuteľností, už ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, promptne uzavrela v januári 2001 kúpnu zmluvu s treťou osobou.
– takto nezákonne vykonaný záznam v katastri nehnuteľností mal za následok výmaz vlastníckeho práva Mesta Košice k predmetnej nehnuteľnosti, bez toho, aby bolo účastníkom správneho (katastrálneho) konania alebo súdneho konania o určenie vlastníckeho práva.
– Mesto Košice má za to, že tento nehnuteľný majetok nadobudlo do vlastníctva 1. mája 1991 (t. j. dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Išlo o prechod majetku štátu priamo zo zákona. V roku 2001 podalo mesto Košice žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (ktorú pani Katarína Póšová, rod. Barkanyiová uzavrela s treťou osobou v januári 2001) a o určenie vlastníckeho práva. Tento súdny spor bol právoplatne skončený až vo februári 2011 a to v prospech mesta Košice.
– už 10 mesiacov po skončení predchádzajúceho súdneho konania (v decembri 2011), bola voči mestu podaná ďalšia žaloba – a to dedičov Karola Szakmáryho (ten v roku 1941 uzavrel zámennú zmluvu s Barkányovcami), ktorí sa domáhajú určenia, že Jakabov palác patrí do dedičstva po ich nebohom otcovi.
– Okresný súd Košice I ešte v roku 2016 žalobu zamietol (teda rozhodol v prospech mesta), avšak Krajský súd v Košiciach vyhovel odvolaniu žalobcov a v júni 2018 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
– následne Okresný súd Košice I v roku 2019 v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že palác a prislúchajúce pozemky boli výlučným vlastníctvom Karola Szakmáryho a majú patriť do jeho dedičstva. Toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd po odvolaní zo strany mesta v septembri 2021.
– vo februári 2022 podalo mesto Košice dovolanie na Najvyšší súd. Ten po troch rokoch dal za pravdu argumentom mesta Košice a zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Spor sa teda opätovne vracia na Krajský súd v Košiciach, ktorý je teraz viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu.
