Na Slovensku máme 47 štátnych archívov, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo vnútra SR. Jediným mestským archívom na území štátu bol donedávna Archív mesta Košice. Jeho dlhoročným riaditeľom bol JUDr. Jozef Kirst. Archivár a vyštudovaný právnik tohto roku oslávil 80 rokov.
Celý svoj profesionálny život prežil v archíve. Mal dvadsaťdva rokov, keď nastúpil ako archivár do Okresného archívu v Košiciach, v rokoch 1975 až 2011 bol riaditeľom Archívu mesta Košice. „Archivár musí mať vášeň pre históriu a tak trochu aj pre zberateľstvo. Boli to úžasné roky, počas ktorých som hlbšie a detailnejšie spoznal nesmierne bohatú históriu môjho rodného mesta, na ktoré môžeme byť všetci právom hrdí. Vďaka zachovaným archívnym dokumentom, ktoré nám môže svet závidieť, sú Košice bez preháňania unikátom v celosvetovom meradle.“
Svetový unikát
Košický archív ukrýva poklady obrovskej hodnoty. Patria k nim aj štyri erbové listiny podpísané štyrmi a spečatené vladármi – Ľudovítom Veľkým, Žigmundom, Ladislavom V. a Vladislavom II. Jagelonským.
„Prvá erbová listina, ktorou kráľ Ľudovít Veľký 7. mája 1369 na hrade v Diósgyőri udelil Košiciam právo používať vlastný erb, je najstarším dochovaným dokumentom svojho druhu v Európe. Je to svetový unikát. Žiadne iné mesto na svete nemá zachovanú staršiu erbovú listinu potvrdenú panovníkom. Erby v tých časoch udeľovali len šľachticom, nikdy nie mestám, teda právnickým osobám,“ s neskrývanou hrdosťouvysvetľuje J. Kirst.
Unikátne erbové listiny majú nevyčísliteľnú hodnotu. „Keď sme v roku 1979 dve z nich zapožičali do Rakúska a Maďarska, každá z nich bola poistená na stotisíc amerických dolárov…“
Tajný archív
Ako je vôbec možné, že sa podarilo zachovať aj viac ako šesť storočí staré dokumenty?
Podľa J. Kirsta zásluhu na tom majú najmä dve košické osobnosti: „Prvou je notár Ján Scheutczlich, ktorý začiatkom 16. storočia vypracoval systém ukladania obrovského množstva písomností v tom čase prosperujúceho mesta. Druhým bol František Anton Schvartzenbach. Jeho vzácny portrét som si zavesil v pracovni a je tam dodnes. On má obrovskú zásluhu na vzorovom usporiadaní archívu, ktoré je platné dodnes. V 18. storočí vytvoril systém, ktorý prežil už vyše 200 rokov.“
Vzácne dokumenty sa podarilo zachrániť aj vďaka „tajnému“ archívu. V masívnej železnej skrini, ktorá v minulosti slúžila aj ako pokladnica, sú uložené aj erbové listiny. Špeciálne dva zámky maskované kovovými kvetmi, po jednom na oboch krídlach dverí, sa otvárajú štyrmi kľúčmi.
„Prístup k dokumentom nemal hocikto. Na otvorenie a manipuláciu bolo potrebné zvláštne povolenie. Otvoriť ju mol len richtár, alebo neskôr mešťanosta, a archivár. Prítomný bol aj notár, ktorý o tom spísal zápisnicu,“ vysvetľuje fungovanie tajného archívu J. Kirst.
Žiadosť mešťanov
Na pergamene je úhľadným rukopisom napísaný latinský text so zbytkom prstennej pečate kráľa Ľudovíta Veľkého. Panovník v ňom oznamuje, že na žiadosť mešťanov udeľuje mestu Košice (Cassa) privilégium používať erb mesta, ktorý bol vyňatý z jeho vlastného erbu. Erbovú listinu vydal v Diósgőri „druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia pána 1369“,teda 7. mája.
„Pozadie tohto aktu nie je známe, ale zrejme to mestskú pokladnice muselo stáť nemalé peniaze. Na druhej strane však Košice získali symbol, ktorým sa nemohlo pýšiť žiadne iné mesto na svete,“ hovorí archivár.
Dátum 7. máj 1369 sa natrvalo zapísal do bohatej histórie mesta. Od roku 1995 ho oslavujeme ako Deň mesta.
Deň mesta
Výnimočný historický dátum sme si aj tento rok pripomenuli oslavami.
„Nápad sa zrodil u nás, v archíve. Po páde režimu zanikli oslavy 1. mája, výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie i ďalšie sviatky. Rozmýšľali sme, ktorý dátum by mohol Košičanov spojiť.“
V hre bolo viacero návrhov. Z navrhovaných termínov bol prvý pondelok po Troch kráľoch. V ten deň totiž Košičania v minulosti každý rok volili svojho richtára. Pohrávali sa s myšlienkou zorganizovať oslavy pri príležitosti štyroch výročných krajinských trhov na Turíce.
„Vylučovacou metódou sme sa dostali k 7. máju. Rudolf Schuster, ktorý bol v tom čase primátorom, sa myšlienke potešil. Kultúra mesta sa totiž meria najmä jeho históriou. Navyše, tento termín vyhovoval po každej stránke – počasie je v tom čase zväčša priaznivé, v meste sú ešte vysokoškoláci, fungujú kultúrne inštitúcie. V marci 1995 som predložil v mestskom zastupiteľstve návrh na oslavy Dňa mesta, v máji sme ich už otvárali. Primátor tŕpol, s akou odozvou sa stretnú u Košičanov,“ hovorí J. Kirst.
Návrat k histórii
Jozef Kirst bol dlhoročným členom heraldickej komisie Ministerstva vnútra SR. Vytvoril množstvo návrhov mestských i obecných erbov, ale aj erb Košického samosprávneho kraja. Je spracovateľom návrhov vlajok mestských častí Košíc, ale i samotnej vlajkovej výzdoby. Bol spolutvorcom erbov viacerých mestských častí Košíc: „Niektoré sme prebrali z pečatí, alebo z dokumentov, na ktorých boli historické znaky. Bolo ich potrebné upraviť a navrhnúť farebnosť. Niektoré mestské časti však svoje znakyvôbec nemali, takže sme boli nútení ich vypracovať na základe rôznych charakteristík alebo typických vlastností. Napríklad mestská časť Západ dostala do erbu zapadajúce slnko. Návrh mal viacerých oponentov, no nakoniec ho poslanci schválili.“
Miesto politikov erb mesta
Jozef Kirst bol tajomníkom a 36 rokov členom názvoslovnej komisie mesta Košice, ktorá rozhodovala o zmenách názvov ulíc v Košiciach.
„Po zmene režimu v Novembri 1989 bolo pochopiteľné, že názvy ulíc sa museli zmeniť. Spolu s historikom Michalom Potemrom sme navrhli návrat k odideologizovaným stredovekým historickým názvom v hradbách mesta. Vychádzali sme z historických máp a dokumentov. Tak sa z Leninovej stala Hlavná, z ulice generála Petrova vznikla Mlynská, zo Šmeralovej Pivovarská, neskôr Poštová…“
Postsocialistickou revíziou prešiel aj priestor v parku pri Dolnej bráne. V roku 1929 na ňom odhalili sochu Milana Rastislava Štefánika, ktorú ustupujúce československé vojsko odviezlo 2. 11. 1938. Po oslobodení ju znovu nainštalovali, no v roku 1949 po komunistickom puči opäť odstránili. Chvíľu na tom mieste pobudla busta Alexandra Dubčeka. Od polovice 70. rokov Štefánika vystriedal robotnícky prezident Klement Gottwald. Aj ten sa po revolúcii ocitol spolu s Leninom v depozite Východoslovenského múzea.
„Navrhol som, aby politikov vystriedal symbol mesta, na ktorý sme prirodzene hrdí, aby sme už žiadne sochy nemuseli odstráňovať. Erb mesta na pozadí s Dómom Svätej Alžbety si tento priestor zaslúži,“ dodal dlhoročný riaditeľ Archívu mesta Košice Jozef Kirst.
Mikuláš Jesenský
