V Košiciach žije približne 800 až 1200 ľudí bez domova, v 13 nelegálnych osadách prebýva ďalších 236 rodín s 1066 obyvateľmi, 635 z nich sú deti. Vyplýva to z analýzy, ktorá je súčasťou rodiaceho sa strategického dokumentu Koncepcia postupného ukončovania bezdomovectva a riešenie nelegálnych osídlení na území mesta Košice v rokoch 2022 – 2030.
Zariadenia núdzového bývania, útulkov a nocľahární v Košiciach majú kapacitu 520 miest, počet klientov však v roku 2020 prevýšil číslo 800 a v roku 2021 ich bolo už takmer 1100!
„Sme len na začiatku systémového riešenia vážneho problému,“ vysvetľuje vedúca oddelenia sociálnych vecí Magistrátu mesta Košice Eva Dudová. „Sociálne služby a sociálne bývanie, ktoré poskytuje mesto ľuďom bez domova vlastnými kapacitami i v spolupráci s neverejnými poskytovateľmi, ako je nezisková organizácia Oáza – nádej pre nový život, Nadácia Dedo, Arcidiecézna charita, ETP Slovensko, Dorka a ďalšie, nestačia pokryť celú šírku problematiky. Každoročné zvyšovanie výdavkov na krízovú intervenciu od terénnych až po pobytové služby či rozširovanie kapacít útulkov a nocľahární, ale aj sociálneho bývania je vzhľadom na rastúci počet ľudí bez domova nevyhnutné.“
A aj keď Košice budú zrejme jedným z prvých miest na Slovensku s jasnou koncepciou postupného ukončovania bezdomovectva, podľa E. Dudovej je zjavná potreba nastavenia komplexného modelu riešenia problematiky ľudí bez domova na miestnej, krajskej i celoštátnej úrovni.
„Pre postupné ukončovanie bezdomovectva je okrem podpory rozvoja, rozširovania a zefektívňovania všetkých druhov krízovej intervencie a prevencie kľúčová najmä dostupnosť vhodného bývania. Mesto síce vlani poskytlo nadácii DEDO desať zrekonštruovaných mestských bytov, do ktorých sa nasťahovali v rámci projektu Housing First (Bývanie ako prvé) rodiny s deťmi bez domova, v Košiciach je ale reálna potreba viac ako 300 takýchto bytov. Bez pomoci a spolupráce štátu a solidarity samospráva tento problém nevyrieši. Ucelená Národná koncepcia prevencie a riešenia bezdomovectva však stále absentuje.“
Niektoré ciele mesta
- Podpora budovania a rozširovania kapacít pobytových sociálnych služieb krízovej intervencie v útulkoch pre rodiny s deťmi a osoby v bytovej núdzi
a) Finančná podpora reštrukturalizácie služieb poskytovaných mestskou príspevkovou organizáciou Psychosociálne centrum mesta Košice v prospech pobytových služieb v útulku
b) Finančná podpora na vznik nových kapacít neverejných poskytovateľov pobytových služieb krízovej intervencie - Budovanie a rozširovanie mestského bytového fondu pre potreby sociálneho bývania
a) Rekonštrukciou existujúcich bytov v majetku mesta
b) Výstavbou nových bytov – napr. prestupné bývanie v mestskej časti Luník IX
c) Nákupom bytov na sekundárnom trhu
d) Úzkou spoluprácou s organizáciami, ktoré zabezpečujú bývanie v rámci projektu Housing First (Bývanie ako prvé) - Príprava rodín bez domova na samostatné bývanie
a) Zvyšovanie počtu kvalifikovaných terénnych pracovníkov mesta a mestských častí
b) Úzka spolupráca neverejnými subjektami, ktoré pôsobia v oblasti pomoci rodinám a osobám v bytovej núdzi
Poslanci: Po koncepcii musia nasledovať činy
Strategický dokument Koncepcia postupného ukončovania bezdomovectva a riešenie nelegálnych osídlení na území mesta Košice 2022 – 2030 vznikol na základe uznesenia mestského zastupiteľstva z októbra 2020. V súčasnosti ho pripomienkujú subjekty, ktoré spolupracujú na riešení problému, mestské časti ale aj poslanci mestského zastupiteľstva.
Poslancov sme sa opýtali:
1. Ako hodnotíte koncepciu riešenia problému bezdomovectva? Aké sú jej prednosti a aké máte pripomienky?
2. V Košiciach žije podľa odhadu od 800 do 1200 jednotlivcov bez prístrešia, v 13 nelegálnych osídleniach približne 1000 ľudí, z toho viac ako polovica detí, v pobytových zariadeniach (útulkoch a nocľahárňach) ďalších takmer 1000 bezdomovcov. Tie však svojou kapacitou nestačia. Aké riešenia navrhujete?
3. S bezdomovectvom zápasia veľké mestá na celom svete. Je vôbec šanca problém vyriešiť?
Iveta Adamčíková (Nezaradená)
1. Koncepcia podľa mňa ponúka komplexný pohľad na problematiku. Navrhovala som však do nej zahrnúť aj nízkoprahové denné centrum, ktoré by ľuďom bez domova ponúklo základné služby – hygienu, základnú zdravotnú starostlivosť, sociálne, finančné a právne poradenstvo, resp. prepojenie na už existujúce sociálne služby.
2. Už pred dvoma rokmi som uznesením navrhla výstavbu útulku pre bezdomovcov, čo je naplánované aj v komunitnom pláne Mesta Košice. Efektívnejším riešením z pohľadu ukončovania bezdomovectva by však bola výstavba sociálnych nájomných bytov, čo je, samozrejme, časovo a aj finančne náročné. Ak ale chceme zachovať komplexnosť riešenia, musíme dobudovať infraštruktúru sociálnych služieb. V našom meste dlhodobo chýba napríklad aj hospic alebo spomínané denné centrum. Je potrebné tiež vytvárať pracovné miesta, napríklad v sociálnych podnikoch, kde by klienti získavali pracovné zručnosti a zamestnanie.
3. Dôležité je začať postupne pracovať na tejto téme a viesť občanov Košíc k solidarite a spolupráci, vytvárať podmienky a možnosti na zabývanie a ukončovanie bezdomovectva. Celkovo nám chýbajú najmä sociálne a nájomné byty. Je potrebné zamýšľať sa ako budeme túto problematiku riešiť do budúcna a netýka sa to len vylúčených skupín obyvateľstva. V zahraničí však vidíme príklady miest, kde sa bezdomovectvo darí ukončovať aj z dlhodobého hľadiska efektívne.
Miloš Ihnát (Nezaradený, starosta MČ Sídlisko Ťahanovce)
1. V zásade je to komplexný a prehľadný materiál. Obsahuje ale malé nepresnosti, na ktoré sme upozornili. Ešte sa dokumentu venujeme aj v úrade, v prípade potreby zašleme mestu naše pripomienky.
2. Je chybou minulých vedení mesta, že dopustili jednak najskôr devastáciu bytov najmä na Luníku IX ale potom aj bezhlavé búranie obytných domov bez adekvátnej náhrady. Obyvatelia boli v zlej sociálnej situácii zaťažovaní dlhmi, ktoré doposiaľ Bytový podnik mesta Košice ako správca bytov voči nim eviduje. Mesto sa veľmi zle staralo o svoj majetok. A toto je tiež dôsledok. Všetky nelegálne osady vznikli hlavne kvôli postupu mesta v minulosti a aj vlastníkov, ktorí sa o svoje pozemky a nehnuteľnosti nestarali a dopustili tak vznik nelegálnych osád a osídlení. Prioritne treba začať s výstavbou nájomných bytov rôznych kategórii a vybudovať ďalšiu „OÁZU“ niekde na území mesta Košice alebo v jeho blízkosti.
3. Nikdy, alebo aspoň dlhú dobu, sa tento problém najmä vo veľkých mestách nevyrieši. Musíme však spoločne pre každého jedného človeka, ktorý stratil domov a je ochotný zmeniť svoj život a znovu ho naštartovať, urobiť čo je v našich silách. Aj to je našou úlohou v samosprávach a vo verejných funkciách.
Martin Seman (Košickí aktivisti a nezávislí)
1. Z prijatej koncepcie je zaujímavá analytická časť, v ktorej je pomerne komplexne popísaný stav bezdomovectva na území mesta Košice a aj jednotlivé skupiny osôb bez domova. Oceňujem aj pomerne detailné popísanie segregovaných lokalít v meste, kde žijú najmä obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít. Všetky tieto analytické informácie sú základným predpokladom riešenia vážneho problému.
2. Z výsledkov analýz, ktoré sa realizovali, vyplýva, že v meste je najmenej 309 domácností a v nich takmer 1 800 ľudí v bytovej núdzi. Ako uvádza správa z registračného týždňa, týka sa to v obrovskej miere detí, ktoré tvoria približne dve tretiny z tohto počtu. Riešenia – odporúčania sme si už stanovili v Programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta. Mesto Košice teraz musí naplniť opatrenia, ktoré sme si v ňom stanovili. V rámci týchto opatrení počas najbližších piatich rokov budeme podporovať rozvoj sociálneho nájomného bývania, mesto má v pláne rozšíriť bytový fond, zavedieme pracovnú pozíciu tzv. asistenta bývania, ktorý bude pomáhať rodinám, ktorým mesto poskytlo prvé bývanie a pod. Je tam mnoho veľmi dobrých opatrení a verím, že neostanú len na papieri, ale reálne pomôžu vyriešiť situáciu. Ja za seba môžem povedať, že podporím každý návrh, ktorý k tomu povedie.
3. Otázka nestojí, či je šanca tento problém v našom meste vyriešiť. Otázka je, či sa do toho dáme a či chceme. Máme nastavené opatrenia, vieme, čo potrebujeme robiť. Tak to urobme. Košice nie sú San Francisco, kde sú ľudia bez domova naozaj všade. U nás je to 309 rodín. Vďaka registračnému týždňu vieme kde sú, aké majú problémy, v akom stave sa nachádzajú a ako im pomôcť. Z celkového počtu obyvateľov mesta je to veľmi malá skupina. A dôležitá je samozrejme aj podpora štátu pre samosprávy. Slovenská republika sa zaviazala do roku 2030 vyriešiť problém týkajúci sa ľudí žijúcich na ulici. Tento záväzok môže naplniť len v spolupráci s mestami a obcami. Je to zároveň aj o týchto ľuďoch samotných. Nestačí totiž, keď sa do riešenia zapojí spoločnosť – zapojiť sa musí aj sám „bezdomovec“.
Zuzana Slivenská (Nezaradená):
1. Koncepcia obsahuje podrobnú analýzu jednotlivých skupín ľudí bez domova na území mesta, teda dáta, ktoré sú základným predpokladom vypracovania akčného plánu. Ten by mal obsahovať konkrétne kroky a priority s výškou potrebných investícií na ich realizáciu, koľko sociálnych bytov a v ktorých lokalitách by malo byť vybudovaných, koľko financií plánuje mesto Košice na tento zámer vyčleniť. Bez toho sa nepohneme z miesta.
2. Možno to znie až príliš jednoducho, ale prvým krokom musí byť vybudovanie ďalších útulkov a nocľahární.
3. V 80. rokoch minulého storočia malo Fínsko takmer 20 000 ľudí bez domova, dnes je ich menej ako 5 000. Dôležité je, aby sme neostali len pri slovách na papieri, ale premietli ich do konkrétnych skutkov.
Vladislav Stanko (Nezaradený)
1. Tak ako v každom meste na Slovensku i v Košiciach je bežné, ak pri prechádzke námestím či centrom, alebo v blízkosti vlakovej stanice stretnete bezdomovcov. Ich počet medziročne stále narastá. Dlhé roky v tejto oblasti (ale aj napríklad pri problematike zvierat a útulkov) suplujú mesto a štát charitatívne subjekty ako Oáza otca Gombitu, Arcidiecézna charita, Úsmev ako dar a pod. Preto je najvyšší čas, aby radnica začala tento problém systematicky riešiť.
2. Sám dlhodobo podporujem charitatívne projekty, kultúru, šport i krajanov v zahraničí, a preto mi nie je táto téma ľahostajná. Mám za to, že by mesto malo zmeniť prístup k bezdomovcom.
Ladislav Strojný (Košickí aktivisti a nezávislí)
1. Najväčšou prednosťou koncepcie je, že vôbec existuje a že niečo také konečne máme. Je to síce „len“ dokument, ale vnímam ho ako nevyhnutný a podstatný prvý krok k tomu, aby sme v budúcnosti vedeli v týchto témach napredovať. V koncepcii nájdeme podrobne zmapované lokality s výskytom nelegálnych osídlení a nevyhnutné dáta ako počet obyvateľov, typ obydlí, vlastnícke vzťahy územia, najväčšie riziká, atď. Osobne by som ale uvítal, keby sa na jej základe vytvorili akčné plány na riešene jednotlivých lokalít, ktoré by obsahovali aj konkrétne kroky s časovým harmonogramom.
2. Máme nedostatok charitných domov, útulkov a komunitných centier, ale ešte viac nám chýbajú terénni sociálni pracovníci. Najmä v tejto oblasti by malo mesto oveľa intenzívnejšie pracovať.
3. Všeobecne platí, že čím väčšie mesto, tým viac ľudí bez domova, ale existuje aj niekoľko veľmi dobrých príkladov zahraničných metropol, ktoré s bezdomovectvom efektívne bojujú. Veľmi podstatné je aj to, aby štát v tom nenechával mestá a obce samotné. Potrebujeme urgentne niekoľko modelov riešení takýchto problémov na celoštátnej úrovni, ktoré by mohli slúžiť ako manuály pre samosprávy. Zároveň by bolo viac ako vhodné, aby sa mestá a obce dočkali od príslušných ministerstiev a štátnych úradov aj personálnej a finančnej pomoci.
(MJ)
foto (tit.): Miroslav Vacula
