Prezidentka SR Zuzana Čaputová v nedeľu 14. januára ocenila 33 osobností spoločenského, kultúrneho, ako aj športového života, z toho sedem in memoriam. Štátne vyznamenania udelila prezidentka 14 ženám a 19 mužom v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Vyznamenania si z rúk prezidentky prevzali aj siedmi Košičania, respektíve osobnosti, ktoré v metropole východu pôsobia.
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia udelila prezidentka Čaputová sochárovi Jurajovi Bartuszovi. Juraj Bartusz študoval v Prahe spočiatku na umeleckej strednej škole, potom na vysokej škole. Spoznal tu svoju ženu, výtvarníčku Máriu Vnoučkovú, s ktorou sa presťahovali do Košíc. Tu pracoval istý čas na propagačnom oddelení vo Východoslovenských železiarňach. Mladého umelca však táto práca nenapĺňala, tak skúšal sochárske súťaže. Po prvej vyhratej súťaži na Pamätník krompašskej vzbury sa osamostatnil a stal sa na plný úväzok sochárom. Potom prišli ďalšie zákazky, z väčších napríklad pamätník pre Fakultnú nemocnicu Louisa Pasteura v Košiciach. Patril k umelcom, ktorí chceli tvoriť svojim vlastným jazykom a ocitli sa tak mimo oficiálnej kultúry. Venoval sa monumentálnej aj komornej sochárskej tvorbe. S jeho dielami sa dodnes stretávajú obyvatelia i návštevníci Košíc.
Pribinov kríž III. triedy udelila prezidentka kňazovi Petrovi Gombitovi za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky. Gombita je riaditeľom neziskovej organizácie Oáza – Nádej pre nový život v Bernátoviach neďaleko Košíc. V tomto zariadení nachádzajú prístrešie a opateru ľudia, ktorí stratili nielen svoj domov, ale často aj akékoľvek sociálne zázemie a dokonca i vlastné zdravie. Prostriedky na podporu a pomoc chudobným a chorým musí Peter Gombita neraz vybehať. Nielen v prenesenom zmysle, ale i doslova, keďže organizuje behy a maratóny s cieľom vyzbierať peniaze na dobročinné ciele. Pamätný je jeho viac než 1500-kilometrový beh z Košíc za Svätým Otcom do Vatikánu.
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu získal režisér, dokumentarista Peter Kerekes, ktorý sa narodil 3. apríla 1973 v Košiciach. Stal sa jednou z vedúcich osobností dokumentaristickej Generácie 90. Na konte má množstvo ocenených dokumentárnych filmov, je aj scenáristom, producentom a pedagógom. Známym je jeho film 66 sezón z roku 2003, ktorý mapuje príbeh dejín starej plavárne v Košiciach. Tiež dlhometrážny dokument Ako sa varia dejiny z roku 2008, za ktorý získal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Hot Docs Toronto a tiež na ďalších prehliadkach a festivaloch.
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky udelila prezidentka herečke, speváčke Eve Pavlíkovej, ktorá sa narodila 17. septembra 1960 v Košiciach. Od detstva chodila na balet, hrala na klavíri, spievala. V inscenácii Carmen v Opere Štátneho divadla v Košiciach účinkovala ako desaťročná. Prvé divadelné skúsenosti získala ešte v košickom Malom divadelnom štúdiu. Po skončení školy v roku 1983 nastúpila do hereckého súboru nitrianskeho Divadla Andreja Bagara a na jeho doskách pôsobí dodnes. Popri divadelnom herectve sa úspešne venuje tvorbe v rozhlase, filme, televízii a dabingu.
Hlava štátu udelila Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry aj spisovateľovi, literárnemu vedcovi Stanislavovi Rakúsovi. Ten sa narodil v Šúrovciach no napokon sa natrvalo usadil na východnom Slovensku. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 učil na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich. V rokoch 1966 – 1968 bol tiež externým dramaturgom Štátneho divadla v Košiciach. Od roku 1969 prednášal teóriu literatúry a dejiny slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (neskôr Prešovskej univerzity). Pôsobil tu až do roku 2010 ako profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy. V súčasnosti je emeritným profesorom. Je výnimočným autorom, keďže sa venuje nielen písaniu umeleckej prózy, ale aj literárnej vede, čo je ojedinelá kombinácia. Literárne debutoval novelou Žobráci v roku 1976. Zaujal v mnohých ďalších dielach.
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu získal Rudolf Fiby. Kňaz tajnej cirkvi, spoluzakladateľ Spoločenstva Fatima, programátor, matematik, vedec, disident, redaktor samizdatov a spoluorganizátor Sviečkovej manifestácie sú pomenovania, ktoré v krátkosti vystihujú pestrosť aktivít Rudolfa Fibyho. Tento od mladosti talentovaný matematik sa narodil 4. apríla 1946 v Nitre. Stal sa tvárou Sviečkovej manifestácie, ktorá sa uskutočnila 25. marca 1988. Rudolf Fiby sa v roku 1993 presťahoval do Košíc. Pracoval v IT firme Apex a.s. 21. októbra 2016 bola na priečelí budovy tejto firmy na Moyzesovej ulici č. 24 v Košiciach odhalená pamätná tabuľa od výtvarníčky Andrey Čepiššákovej venovaná pamiatke RNDr. Rudolfa Fibyho zo Spoločenstva Fatima, ktorý v tejto firme pracoval 20 rokov.
Medailu prezidenta Slovenskej republiky za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry odovzdala prezidentka učiteľke Eve Gašparovej. Tá sa narodila 14. novembra 1954 v Kukovej neďaleko Svidníka. V rokoch 1973 až 1977 vyštudovala Pedagogickú Fakultu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, odbor učiteľstvo pre školy I. cyklu s aprobáciou ruský a nemecký jazyk. Ďalej si zvyšovala odbornú kvalifikáciu a zamerala sa predovšetkým na svoju materinskú reč, na rómčinu. Je spoluautorkou prvých Pravidiel rómskeho pravopisu, Učebnice rómskeho jazyka pre stredné školy a Metodickej príručky k Učebnici rómskeho jazyka, takisto aj ďalších učebníc, a tiež projektov zameraných na výučbu rómskeho jazyka, ale tiež na vzdelávanie učiteľov tohto predmetu. Dodnes je učiteľkou na Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej a sociálnej v Košiciach.
Zdroj: mesto Košice
Foto: TASR
