Každé Vianoce sa opakuje rovnaký príbeh: psíky darované „z lásky“ končia po sviatkoch v útulkoch. V rozhovore otvorene hovoríme o tom, prečo je zviera tým najhorším prekvapením pod stromček, ako vyzerajú následky množiarenského biznisu v praxi, čo všetko by mala rodina zvládnuť ešte pred adopciou a aké silné príbehy dokazujú, že druhá šanca dokáže zmeniť život zvieraťa aj človeka. Zároveň opisujeme realitu útulkov v predvianočnom období, najohrozenejšie skupiny psov a ciele, ktoré môžu situáciu v roku 2026 konečne posunúť dopredu.
Každé Vianoce sa opakuje rovnaký scenár… Prečo je podľa vás živý tvor nevhodným „darčekom“ – aj keď to rodina myslí dobre?
Pretože zviera nie je predmet. Je to záväzok na 10–15 rokov a niečo, čo si človek musí rozhodnúť sám, nie dostať ako prekvapenie.
Každé Vianoce vidíme rovnaký výsledok – psíky darované „z lásky“ končia po sviatkoch u nás. Ľudia si často neuvedomia, koľko času, peňazí a trpezlivosti si starostlivosť vyžaduje.
Pes potrebuje výchovu, pohyb, socializáciu a hlavne stabilitu. To sa nedá darovať v krabičke. Ak niekto túži po psíkovi, najskôr by si mal sám zvážiť svoju situáciu, nie dostať zviera ako prekvapenie pod stromček.
Ak má rodina skutočný záujem o psa či mačku, čo by si mali ešte pred Vianocami úprimne preveriť sami u seba, aby neskôr nezlyhali?
Základ je úprimná otázka: Sme pripravení na všetko, čo k tomu patrí?
Mali by si overiť:
či majú dosť času na každodennú starostlivosť, pohyb a výchovu,
či vedia finančne zvládať očkovania, veterinárnu starostlivosť a nečakané výdavky,
či sa ich životný štýl hodí k zvieraťu – najmä pri aktívnych mladých psoch,
Ak si v týchto otázkach neklamú, pravdepodobne im adopcia sadne.
Prečo je podľa vás adopcia lepšia voľba než kúpa? Viete uviesť situácie, kde adopcia doslova zmenila život zvieraťa aj majiteľovi?
Adopcia dáva druhú šancu zvieraťu, ktoré ju bez človeka jednoducho nemá. V útulkoch sa často ocitnú psy, ktoré to nespôsobili samy – niekto ich vyhodil, zanedbal alebo nezvládol.
Pri kúpe podporujeme dopyt, pri adopcii pomáhame reálnemu životu, ktorý už existuje.
Máme krásne príklady, kde adopcia prebehla úplne prirodzene.
Napríklad psík Filipko – prišiel do novej rodiny, rýchlo sa udomácnil a dnes žije presne taký život, aký si vysnívali. Miluje záhradu, rád sa hrá, zdraví susedov a na prechádzkach má toľko energie, že mu majitelia niekedy nestíhajú. Doma je však pokojný, poslušný a správa sa ukážkovo.
Jeho majitelia nám napísali, že je pre nich až neuveriteľné, aké mali šťastie na tak skvelého psíka. A práve o tom adopcia často je – dať šancu a zrazu zistíte, že ten pes do vašej rodiny zapadol lepšie, než by ste si vedeli predstaviť.
Rovnako krásnym príkladom je aj príbeh Lily, ktorá ukazuje, ako prirodzene môže adopcia zapadnúť do života človeka.
Lily – adoptovaná ako malinké dvojmesačné šteniatko – má dnes 10 rokov a jej majiteľka opisuje, ako jej postupne zmenila život: naučila ju všímať si malé radosti dňa, spomaliť, byť viac prítomná a tešiť sa z obyčajných momentov. Lily je jej tichý spoločník, ktorý ju sprevádza už desať rokov, prináša pokoj a radosť, a je jednoducho súčasťou rodiny.
Takéto príbehy ukazujú, že adopcia nie je len o záchrane zvieraťa – často obohatí aj život človeka spôsobom, ktorý ani nečakal.
Množiarne a nelegálne chovy sú v Košiciach realitou. Ako často sa stretávate s ich dôsledkami a čo podľa vás bráni tomu, aby sa tento problém konečne zlomil?
Psy z množiarni bývajú choré, zanedbané, so zlými skúsenosťami a bez socializácie. Ale problémom nie sú len množiarne – problémom je dopyt. Ľudia stále kupujú lacné „papierovo-nepapierové“ šteniatka bez toho, aby si preverili pôvod.
Kým bude záujem o lacných psov „bez zbytočných papierov“, množiarne budú fungovať. Zlom nastane až vtedy, keď ľudia prestanú podporovať nelegálny chov a začnú žiadať zdravé a poctivé podmienky pre zvieratá.
Čo najčastejšie prekvapí ľudí, ktorí si adoptujú psa z útulku?
Mnohí sú príjemne prekvapení tým, akí sú útulkáči učenliví, múdri a prispôsobiví. Očakávajú ťažší štart, no často zistia, že pes veľmi rýchlo pochopí nový režim, zvykne si na ľudí aj domácnosť a prirodzene sa stane súčasťou rodiny.
Ľudí zároveň vie prekvapiť aj to, že niektoré veci pes jednoducho ešte nepozná – napríklad ruch mesta, výťah, schody či nové zvuky. Nie je to problém, len bežná situácia, ktorá sa dá zvládnuť s trochou času a trpezlivosti.
A potom je tu malá časť ľudí, ktorí sú skôr prekvapení tým, aké úplne normálne psie vlastnosti pes má – že šteká, pĺzne, nie vždy splní každú požiadavku hneď na prvýkrát. To sú však prirodzené veci, ktoré k životu so psom jednoducho patria.
Najčastejším prekvapením ale zostáva jedna vec:
„Nečakali sme, že sa tak rýchlo prispôsobí a bude z neho taký skvelý parťák.“
Predvianočný čas je pre útulky náročný. Ak nechcem adopciu, ale chcem pomôcť – čo vám prakticky pomôže najviac? (Krmivo, peniaze, venčenie, materiál, zdieľanie, dobrovoľníci?)
Veľkou pomocou je pre nás najmä materiálna podpora. Psíkom výrazne pomáha kvalitné krmivo, konzervy, salámy, savé podložky, obojky a vodítka, pelechy, deky, posteľná bielizeň, textil na podstielku, prepravky, čistiace a dezinfekčné prostriedky či saponáty. Všetko, čo zlepšuje každodennú starostlivosť, má v útulku okamžitý efekt.
Veľký význam majú 2% z dane, ktoré sú pre nás dôležitým a stabilným zdrojom na celoročnú starostlivosť o psov.
A veľmi nám pomáha aj jednoduché zdieľanie našich príspevkov – množstvo psíkov našlo domov práve vďaka tomu, že sa ich príbeh dostal k správnym ľuďom.
Pomôcť sa dá rôznymi spôsobmi a každý z nich má reálny dopad na život psíkov u nás v útulku.
Koľko zvierat prejde útulkom ročne a ktoré kategórie sú najohrozenejšie? Vidíte trend, že pribúdajú mladé psy, staré psy alebo „problémové“?
Ročne nám prejde rukami približne 300 psov.
Najohrozenejšie sú stále dve skupiny – mladé, nesocializované psy, ktoré niekto nezvládol, a staršie psy, o ktoré je dlhodobo menší záujem.
V poslednom období však pribúda aj veľká skupina prípadov, keď sa majitelia svojich psov vzdávajú z rôznych dôvodov – sťahovanie, nedostatok času, predaj nehnuteľnosti či úmrtie v rodine. Každá situácia je iná, no na konci vždy ostane psík, ktorý nechápe, prečo už nemôže zostať tam, kde žil doteraz.
Práve takíto psi sú často najzraniteľnejší. Nie preto, že by boli „problémové“, ale preto, že sa zo dňa na deň ocitnú v úplne inom prostredí a potrebujú čas, aby opäť získali pocit istoty a bezpečia.
Aké sú vaše ciele pre rok 2026? Kapacita, projekty, spolupráca s mestom – kam chcete smerovať?
V najbližšom období sa chceme sústrediť na to, čo má dlhodobý a reálny dopad na život psov aj na fungovanie útulku.
Dôležitá je pre nás väčšia osveta v oblasti adopcií a kastrácií, aby ľudia lepšie rozumeli tomu, prečo sú tieto kroky dôležité a ako dokážu znížiť počet nechcených psov.
Rovnako chceme motivovať majiteľov k aktívnej výchove ich psov – napríklad cez cvičiská či konzultácie, ktoré pomáhajú predchádzať situáciám, keď sa pes stane pre rodinu „nezvládnuteľný“.
Pracujeme aj na modernizácii našich systémov – elektronizácii evidencie psov a úpravách web stránky, aby bola pre verejnosť prehľadnejšia a lepšie propagovala našich psov aj našu činnosť.
A napokon, neustále sa snažíme zvyšovať kvalitu starostlivosti o psov v útulku – či už ide o lepšie vybavenie, komfort, zdravotnú starostlivosť alebo individuálny prístup. To je cieľ, ktorý sa nemení a bude vždy našou prioritou.
Ďakujeme za rozhovor: Útulok UVP Košice
