Rozlohou 30 hektárov, skleníkmi na ploche 3 500 štvorcových metrov a zbierkovým fondom vyše 4 000 druhov, poddruhov a kultivarov rastlín je najväčšou botanickou záhradou na Slovensku. Má najväčšiu zbierku kaktusov a cykasov medzi slovenskými botanickými záhradami a množstvo veľmi vzácnych exemplárov rôznych tropických a subtropických rastlín.
Jej hlavnou náplňou je vedeckovýskumná a vzdelávacia činnosť zameraná na štúdium genofondu ohrozených a bežných druhov rastlín celého sveta so špeciálnym zameraním na karpatsko-panónsky región. Zároveň patrí medzi najviac navštevované inštitúcie v Košiciach.
Výber lokality
Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika začala písať svoju 75-ročnú históriu 5. mája 1950 zriadením Botanického ústavu Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva, ktorá sídlila v Košiciach.
V tom čase sa novovzniknutý ústav rozprestieral na ploche 3 ha v areáli dnešnej Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach na Komenského ulici. Táto plocha nezodpovedala predpokladanému rozvoju, preto zriaďovateľ vytipoval novú lokalitu pod cintorínom Rozália na Červenom brehu. Zaujímavosťou je, že o výstavbe ústavu uvažovali aj na bývalom vojenskom cvičisku na Terase, ktorá bola v tom čase nezastavaná.
Výstavba
Na jar 1951 sa na Červenom brehu rozbehla výstavba skleníkov podľa projektov firmy Hontsch, národný podnik, Děčín. Medzičasom Vysokú školu poľnohospodárstva a lesníctva v Košiciach rozdelili, presťahovali do Nitry a Zvolena, a tak botanická záhrada od januára 1953 prešla pod rezort pripravovanej Slovenskej akadémie vied.
Až v roku 1954 bola vyšpecifikovaná v tom čase obrovská suma 6 400 000 Korún československých (v prepočte dnes „zanedbateľných“ viac ako 213 000 euro) na dobudovanie skleníkov, vymurovanie základov a postavenie komína a kotolne. Sústavu skleníkov s plochou 1 742 štvorcových metrov, rozdelenú na tri väčšie časti a sedem menších skleníkov, slávnostne odovzdali do užívania 14. októbra 1958.
Strážna veža
Súčasťou areálu botanickej záhrady bola aj plocha, ktorá v druhej polovici 19. storočia slúžila ako vinica. Na nej Ján Mathiasz šľachtil odrody maďarského stolového hrozna. Neskôr pre nevhodné klimatické podmienky preniesol sortiment odrôd do Tokajskej vínnej oblasti. Po roku 1965 vinicu obnovili.
Na ochranu novozakladaných viníc a ovocného sadu slúžila aj prvá budova v areáli, ktorá vyrástla v roku 1953, počas výstavby botanickej záhrady. Išlo o rozhľadňu, nazývanú aj strážna veža či strážny domček, s výškou šesť metrov a krásnym výhľadom na Košickú kotlinu s riekou Hornád. Ale podľa starých máp a fotografií existovala na tomto mieste ešte pred strážnym domčekom kaplnka, patriaca pravdepodobne k cintorínu Rozália, ktorú zrejme po nástupe komunistickej moci v Československu zbúrali.
Pod krídlami univerzity
Ku koncu roka 1959 došlo k delimitácii botanickej záhrady pod vznikajúcu vysokú školu – Pedagogický inštitút v Košiciach a od januára 1964 ju definitívne pričlenili k Univerzite Pavla Jozefa Šafárika.
Koncom leta 1966 sa začalo s výstavbou administratívnej budovy nad kotolňou. Budovu dali do užívania vo februári 1969.
O 20 rokov neskôr, v roku 1989, sa začali prvé konzultácie so záhradným architektom profesorom Ivarom Otrubom zo Záhradníckej fakulty Vysokej školy zemědelskej v Brne o výstavbe tzv. Ekologickej náučnej plochy. Jej realizáciu ukončili v roku 2000.
Atraktívny priestor
Desaťročia existencie botanickej záhrady si postupne vyžiadali jednotlivé úpravy a rekonštrukcie. V roku 2014 začala rozsiahla rekonštrukcia troch najvyšších expozičných skleníkov. Po ukončení rekonštrukčných prác sa nanovo vysadili jednotlivé tropické expozície podľa tematických okruhov.
Počas ďalších rokov sa svojpomocne podarilo zrekonštruovať niekoľko menších pestovateľských skleníkov, spodné jazierka, podarilo sa čiastočne obnoviť oplotenie areálu. V roku 2019 došlo k rozsiahlej rekonštrukcii vnútorných priestorov administratívnej budovy.
Veľmi zásadný bol rok 2021, kedy sa začala komplexná revitalizácia administratívnej budovy, zameraná na zníženie energetickej náročnosti a modernizáciu vstupných priestorov do areálu botanickej záhrady. V budove pribudla kaviareň a návštevnícke centrum s polyfunkčným využitím, čo prinieslo kvalitatívnu zmenu pre návštevníkov záhrady.
Rekordná návštevnosť
Aj vďaka zmenám v infraštruktúre a atraktívnym podujatiam, ako sú výstava orchideí, motýlia šou, výstava bonsajov, či večerné komentované prehliadky, návštevnosť jedinečnej organizácie z roka na rok rastie. V roku 2024 zaznamenali rekordných vyše 85 000 návštevníkov.
Atraktívny exteriér pomáha plniť edukačnú, ale aj kultúrnu úlohu záhrady. Centrálna plocha pred skleníkmi je dejiskom koncertov vážnej i populárnej hudby v rámci kultúrneho leta, svadobných obradov, alebo vernisáží rôznych umeleckých výstav. Areál slúži aj na dobrovoľnícke aktivity a komunitný život.
V areáli nájdu záujemcovia dendrologický náučný chodník s relaxačnými stanovišťami a hernými prvkami, včelársky náučný chodník, expozíciu rastlín nášho okolia, či informačné tabule k bylinkovej záhrade. Tá navyše pokrýva aj požiadavky pre zdravotne znevýhodnené skupiny obyvateľstva svojim bezbariérovým prístupom a textami v Braillovom písme.
Domov vzácnych živočíchov
Botanická záhrada UPJŠ je od roku 2002 zákonom vyhlásená za chránený areál. Je nenahraditeľným biocentrom v územnom systéme ekologickej stability mesta Košice a okrem rastlinných spoločenstiev je zároveň domovom množstva živočíchov, vrátane vzácnych a ohrozených druhov.
Z doterajších sledovaní bolo v areáli zaznamenaných vyše 100 druhov vtákov, 25 druhov cicavcov, 8 druhov obojživelníkov a 3 druhy plazov. Osemnásť druhov chránených živočíchov patrí medzi chránené druhy európskeho významu a 25 druhov medzi chránené druhy národného významu, napríklad roháč veľký, rosnička zelená, užovka stromová či tesár čierny.
Míľnikom bol rok 2006, kedy sa začalo s programom biologickej ochrany v skleníkoch. Týmto sa vytvára zdravšie prostredie pre návštevníkov aj zamestnancov, nie sú ohrozené zámerne chované živočíchy (ryby, exotické motýle) a skleníky sú stále prístupné bez obmedzení.
Herbár s 55-tisíc rastlinami
Okrem rozsiahlych zbierok živých rastlín sa v Botanickej záhrade UPJŠ nachádza aj herbár, ktorý je súčasťou siete verejných herbárov, v medzinárodnej databáze má kód KO. Obsahuje približne 55-tisíc položiek, z toho údaje o 40 tisícoch z nich sú zaznamenané v elektronickej databáze.
Medzinárodná spolupráca
V rámci medzinárodnej spolupráce je Botanická záhrada UPJŠ okrem iného od roku 1954 zapojená do programu medzinárodnej výmeny semien rastlín Index seminum. Výmena medzi botanickými záhradami predstavuje významný zdroj materiálu pre budovanie a obohacovanie zbierok rastlín. Záhrada v rámci tohto programu aktuálne spolupracuje s približne 400 botanickými záhradami a inštitúciami na celom svete.
Od roku 1991 vydáva Botanická záhrada UPJŠ medzinárodný vedecký časopis Thaiszia – Journal of Botany.
V zmysle medzinárodnej Konvencie o biologickej diverzite je hlavnou náplňou aktivít Botanickej záhrady UPJŠ vedeckovýskumná činnosť zameraná na sústreďovanie a štúdium genofondu ohrozených a bežných druhov celého sveta. Je členom niekoľkých medzinárodných a domácich vedeckých či edukačných organizácií.
Autor: Andrea Fridmanová
Foto: Archív BZ UPJŠ
